V sobotu sme v Bratislave od rána počuli rapkáče a píšťaly. Dorazili odborári v modrých vestách KOVO. Poobede som hľadala správy o nich, burcovanie verejnej mienky. Podvečer sa objavil strohý agentúrny súhrn.
Spomenula som si na dávne leto v mojom rodnom meste, kamarátka sedela na chodníku a jedla svoj obed. Doniesla si ho z domu v tégliku, pretože nemohla len tak odbehnúť a niekde pri stole sa najesť. Ani na záchod ju zamestnávateľ nepustil. Plánovala odísť do Rakúska…Pred pár rokmi som pomáhala ženám, ktoré mi napísali list. Márne sa mesiace dožadovali, aby im zamestnávateľ zaplatil za vykonanú robotu, v závode robili často so svojimi mužmi, a tak zostala celá rodina bez (vtedy ešte) koruny! Tých drobných vzbúr bolo za tridsaťdva rokov neveľa – ľudia nechajú na sebe drevo rúbať.
Gabriela Rothmayerová
Promo článek:
Promo článek
číst dál
