Slovensko sa zdržalo pri hlasovaní o rezolúcii OSN k Srebrenici. Rezort hovorí o stabilite
Slovenská republika sa zdržala pri hlasovaní o rezolúcii Organizácie Spojených národov k Srebrenici. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR to odôvodnilo potrebou zachovania stability na západnom Balkáne. Uviedlo to vo svojom stanovisku s tým, že prijatie rezolúcie bez plnej zhody členských štátov OSN je historickým precedensom. Informovali o tom z komunikačného odboru rezortu.
"Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku," skonštatoval šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD). Rezolúcia bude mať podľa jeho slov v aktuálnej situácii negatívny dopad.
Ministerstvo zároveň skritizovalo, že iniciatíve nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v regióne, a najmä v krajine, kde ku genocíde došlo. "V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande," podotklo v stanovisku.
Rezort zároveň deklaroval, že Slovensko je vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Plne podľa svojho stanoviska rešpektuje Chartu OSN aj verdikty dvoch medzinárodných súdov, ktoré potvrdili spáchanie genocídy.
Podporuje tiež dôstojné pripomínanie si obetí. Víta aj európsku integráciu štátov západného Balkánu. Považuje za správne rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania Európskej Únie s Bosnou a Hercegovinou. Rezolúcia však podľa šéfa slovenskej diplomacie neprispieva k zmierňovaniu napätia na západnom Balkáne ani k podpore jeho smerovania do Únie.
Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok schválilo rezolúciu o vyhlásení 11. júla ako medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995. Návrh vyvolal kritiku Srbska a v radoch bosnianskych Srbov.