Scholz nepodporuje znovuzavedenie brannej povinnosti. Ľudí musíme presvedčiť, vysvetľuje

Nemecký kancelár Olaf Scholz nepodporuje myšlienku znovuzavedenia brannej povinnosti podľa vzoru Švédska. Povedal to počas utorkovej návštevy Štokholmu, informuje agentúra DPA.

Švédsko obnovilo brannú povinnosť ešte v roku 2017. Na výcvik sú však po vyplnení dotazníka pozvaní len niektorí muži a ženy v odvodovom veku. Vybraná skupina potom dostane ponuky na zamestnanie v armáde.

Scholza sa novinári pýtali, či by podobný krok v Nemecku mohol pomôcť vyriešiť nedostatok personálu v tamojších ozbrojených silách.

"V konečnom dôsledku ide o to, ako presvedčiť dostatočný počet mužov a žien, aby pracovali v nemeckej armáde (Bundeswehri)," reagoval spolkový kancelár.

Nemecko malo čiastočnú formu odvodu zavedenú až do roku 2011. To by však podľa Scholza v súčasnosti už nefungovalo. "Vojakov bolo vtedy oveľa viac, kasární bolo oveľa viac, bolo vtedy treba vybudovať oveľa viac infraštruktúry. Nič z toho dnes nie je potrebné a ani to nie je plán, ktorý by niekto išiel realizovať," poznamenal.

Počet vojakov v Bundeswehri sa má do roku 2031 zvýšiť zo súčasných 182-tisíc na 203-tisíc. Podľa DPA nemecký minister obrany Boris Pistorius v tejto súvislosti zvažuje rôzne možnosti.

"Návrhy sa objavujú neustále, ale vôbec sa nedajú porovnať s tým, čo sme v Nemecku mali. Čakáme, kým nevznikne vyvážená koncepcia," dodal Scholz.

Opoziční kresťanskí demokrati, ktorí boli pri moci v čase zrušenia brannej povinnosti pred 13 rokmi, si minulý týždeň na straníckom sneme odhlasovali, že v prípade volebného víťazstva na budúci rok toto rozhodnutie zvrátia.