Každý tretí Rus má pochybnosti. Putinovým výsledkom neveria, ukázala anketa
Približne tretina Rusov má pochybnosti o poctivosti prezidentských volieb, v ktorých Vladimir Putin podľa tvrdení úradov získal 87 percent hlasov.
Podľa portálu The Moscow Times je výsledok až „fantasmagorický“. Informáciu napísal portál s odvolaním sa na prieskum štátnej sociologickej agentúry VCIOM.
Najväčšia nedôvera za posledných 20 rokov
Za „dôveryhodné“ a „zodpovedajúce vôli voličov“ považuje výsledky volieb 65 percent Rusov, vyplýva z prieskumu agentúry VCIOM. Ten sa uskutočnil v pondelok, teda deň po trojdňovom hlasovaní.
VIDEO: Kamera zachytila hlasovací podvod v Rusku.
Skoro pätina opýtaných – 18 percent – sa domnieva, že došlo k podvodom, ktoré však zásadný vplyv na celkový výsledok nemali, a 12 percent oficiálnym výsledkom neverí vôbec.
To podľa The Moscow Times predstavuje druhý najvyšší údaj za posledných 20 rokov. Viac ľudí nedôverovalo údajom ústrednej volebnej komisie len v roku 2012, keď Putina po štvorročnej prestávke na čele vlády znovu zvolili za šéfa Kremľa na tretie volebné obdobie.
Najmenej ľudí pochybovalo v roku 2018, keď sa Putin uchádzal o zvolenie na štvrté obdobie.
V tom čase sľuboval, že počas nasledujúcich šiestich rokov – volebné obdobie hlavy štátu sa medzitým predĺžilo – dokáže dokončiť technologický prelom, vytiahnuť Rusov z biedy a skoncovať s vymieraním národa. Vtedy nedôverovalo výsledkom volieb len sedem percent opýtaných.
Podozrenia o sfalšovaných hlasoch
Aktuálne "úplne dôveruje" tvrdeniam ústrednej volebnej komisie o výsledkoch prezidentských volieb 54 percent Rusov. Ďalší buď majú isté pochybnosti (18 percent „skôr dôveruje“), alebo im neveria (sedem percent úplne neverí a ďalších šesť percent skôr neverí). Ďalších 14 percent opýtaných v prieskume VCIOM vyhlásilo, že výsledky volieb nepozná.
Putin, vládnuci Rusku už štvrť storočia, podľa ústrednej volebnej komisie získal bezprecedentných 76 miliónov hlasov v krajinách, v ktorých žije približne 104 miliónov oprávnených voličov, pripomenul server.
Zároveň poukázal na podozrenie, že k rekordnému výsledku pomohli milióny podvrhnutých a sfalšovaných hlasov. Napriek tomu, že sa Putin týmto výsledkom priblížil africkým a stredoázijským diktátorom, v Kremli sa podľa zdrojov serveru Meduza domnievajú, že výsledky prestrelené nie sú.
Putin už vládne Rusku najdlhšiu dobu od éry sovietskeho diktátora Josifa Stalina a v piatom volebnom období sa môže stať najdlhšie vládnucim šéfom štátu od čias cárovnej Kataríny II. Veľkej a najstarším vládcom za tisíc rokov.
Na konci mandátu v roku 2030 bude mať 78 rokov, teda viac ako Leonid Brežnev a Konstantin Černenko, ktorí zomreli vo veku 75 a 73 rokov.
A pokiaľ sa dožije veku 84 rokov na konci prípadného šiesteho volebného obdobia, prekoná aj Fidela Castra, ktorý vládol až do svojich 81 rokov, poznamenal The Moscow Times.