Týždňovka HN: Ako ústavní sudcovia pokazili Robertovi Ficovi inak skvele započatý týždeň
Uplynulý týždeň bol z hľadiska dôležitých dejov mimoriadny. Najprv premiér Robert Fico odpálil bombu vyhlásením o hrozbe nasadenia vojsk NATO na Ukrajine. Rozhorčené výkriky, že zbytočne straší, ešte ani neodzneli, a z parížskeho samitu už prenikli informácie, že o takejto možnosti sa síce nezáväzne a vo výsledku aj neúspešne, ale diskutovalo.
Vyzbrojený týmto puncom následne premiér zavítal na pražský samit V4 a predviedol sa v plnej paráde. Po jeho „predparížskom“ a parížskom hromžení sa medzi rozhorčených zaradili aj partneri z V4 – český premiér Petr Fiala a poľský premiér Donald Tusk. Fiala mu pôvodne chcel „z očí do očí“ povedať, kto je na Ukrajine agresor a kto zase obeť. Tusk dokonca vypustil do éteru úvahu, či má V4 za takýchto okolností význam.
Výsledok? V4 funguje ďalej, pretože migrácia, energetická politika, záujmy poľnohospodárov, celkovo Green Deal a, samozrejme, aj nutnosť regulovať prienik ukrajinských agroproduktov na teritórium EÚ sú skrátka témy, kde stredná Európa chtiac-nechtiac musí držať spolu. Vojská NATO na Ukrajine museli Fiala s Tuskom tiež odmietnuť a Viktor Orbán (samit V4 si užíval ako nejaký seniorný pozorovateľ) iba rutinérsky skonštatoval: „My tam zbrane neposielame a nepošleme ani vojakov.“
Robert Fico si to užíval. Záverečná tlačová konferencia štyroch lídrov V4 bola „jeho“. Hovoril so zápalom, zjavne najdlhšie a evidentne sa cítil príjemne. Fiala a Tusk mali evidentne úplne iné pocity.
Takto víťazne naladený odišiel neskôr premiér na výjazdové rokovanie vlády do Michaloviec. A tam ho aj v stredu večer zastihla nepríjemná správa – rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť Trestného zákona – čiže najmä znižovanie trestov za ekonomickú kriminalitu, skracovanie premlčacích lehôt a možnosť pre ministra spravodlivosti dožadovať sa prípadne cez súdy otvorenia už uzatvorených dohôd so spolupracujúcimi obvinenými (kajúcnikmi).
Rozhodnutie Ústavného súdu vyvolalo sériu búrlivých ovácií zo strany opozície, kde úplne zaniklo, že súd nepozastavil účinnosť zákona o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Ten teda končí k 20. marcu 2024. A o celom balíku podaní na Ústavný súd (trestné kódexy, ÚŠP...) bude súd v pokoji (nikto netuší, ako dlho) rozhodovať v najbližších mesiacoch a pokojne aj rokoch.
Zaskočený Fico však nakoniec udržal „víťazný tón“ a verdikt Ústavného súdu označil za víťazstvo koalície, pretože súd nepozastavil účinnosť zákona o zrušení ÚŠP. A jemu vraj išlo najmä o to.
Doma sa inak nič špeciálne zvláštne nestalo. Kampaň k prezidentským voľbám osviežil parlamentný duel „face to face“ v podaní kandidátov Igora Matoviča a Andreja Danka, ktorý pobavil nielen divákov večerných správ, ale najmä sociálne siete.
Zaujímavý bol v tomto kontexte aj prieskum, ktorý sa voličov pýtal, koho by volili v druhom kole. Podstatná skupina voličov Igora Matoviča má pre druhé kolo ako favorita Petra Pellegriniho a väčšina voličov Andreja Danka taktiež. Obaja „kandidáti“ sa tak síce dostávajú do rozporu s vlastnými voličmi, ale zjavne im to neprekáža.
Oveľa dôležitejšia správa sa však týka voličov Štefana Harabina, ktorý ich má dohromady viac ako spomínaní dvaja páni. Aj oni totiž v druhom kole avizujú podporu pre Pellegriniho.
A tak aj vychádzajú predikcie pre druhé kolo. Pellegrini vo všetkých kombináciách vyhráva a s prehľadom aj v tej hlavnej – v dueli s Ivanom Korčokom.
Korčokova kampaň celkovo nevyzerá dobre a zo všetkého najviac pripomína zadrhávajúci sa motor. Hlavný vyzývateľ Petra Pellegriniho sa akoby stále nevie poriadne rozbehnúť, pričom čas sa mu už kráti.
Naplno je, naopak, rozbehnutý Donald Trump a svojím spôsobom aj Vladimir Putin. Ten sa pri svojom výročnom prejave ani neunúval spomenúť, že ide kandidovať, pretože jeho suverénne víťazstvo je – v Rusku nudná klasika – isté.
Inak Putin je naozaj dôsledný mocenský hráč. Aj potom ako jeho najznámejší politický protivník Alexander Navaľnyj skonal v trestaneckej kolónii, ruské úrady šikanovali pozostalých a mŕtvolu vydali až na poslednú chvíľu pred pohrebom. Na poslednú rozlúčku s opozičným lídrom napriek tomu prišli davy ľudí. Aspoň na začiatku nedošlo k žiadnemu avizovanému hromadnému zatýkaniu a pohreb Navaľného prebehol vzhľadom na okolnosti a na aktuálne ruské pomery relatívne normálne.