Nejde len o nezištnú podporu. Prečo sa západným krajinám oplatí dodávať zbrane na Ukrajinu?

Vojna Ruska proti Ukrajine sa stala dôležitou skúškou pre delostreleckú výzbroj, protiletecké zbrane, obrnencov a drony. Už len sama správa o úspešnom použití proti jednej z najsilnejších armád sveta zaručuje výrobcom pozornosť a dáva pádny argument pri rokovaniach so zákazníkmi.

Zbrojovky, ktorých výrobky obstáli vo vojne, dostávajú nielen zákazky na doplnenie vyčerpaných arzenálov západných krajín, ale vďaka dobrej reklame získavajú nové trhy, rozširujú výrobu a modernizujú svoje výrobky rýchlejšie ako konkurenti, píše denník Ukrajinska pravda pod titulkom "Prečo je pre západné krajiny výhodné dodávať zbrane Ukrajine".

Ako konkrétny príklad spomenul "historickú udalosť" z tohtoročného mája, keď americký protiraketový systém Patriot zostrelil z neba nad Kyjevom ruskú hypersonickú strelu Kinžal, o ktorej sa predtým tvrdilo, že ju žiadna protivzdušná obrana nedokáže zachytiť.

Reklama na nezaplatenie

Ukrajinské oznámenie o zostrelení ruskej strely a článok denníka The Wall Street Journal, ako sa americké patrioty stali hrdinami ukrajinskej vojny, sa stali neoceniteľnou reklamou, ktorá výrobcom, spoločnostiam Raytheon a Lockheed Martin, priniesla zisky rádovo v miliardách dolárov.

Až doteraz sa verilo, že dodávky zbraní Ukrajine závisia iba od lojality spojencov a víťazstiev na fronte, píše Ukrajinska pravda.

Tieto dodávky však ovplyvňuje aj konkurencia medzi západnými štátmi a ich ambície uplatniť sa na svetovom zbrojnom trhu, myslí si denník a za príklad komerčného úspechu označuje americké raketomety HIMARS, ktoré podľa neho zmenili pravidlá hry v rusko-ukrajinskej vojne.

VIDEO: Ukrajinské rakety HIMARS zničili ruský výcvikový tábor na pláži v Chersonskej oblasti

Tento úspech upútal aj Litvu, Lotyšsko a Estónsko, ktoré hľadali zbraň schopnú odstrašiť ruskú armádu. Vlani pobaltské štáty prešli od záujmu k podpisu zmlúv za viac ako miliardu dolárov.

Medzitým popularita raketometov presiahla hranice Európy a svoju objednávku rozšíril Taiwan, záujem prejavilo Maroko aj tri krajiny z ázijsko-tichomorskej oblasti. A výrobcovia Lockheed Martin a Raytheon plánujú ročnú výrobu zdvojnásobiť.

Záujemcovia pribúdajú

Rastúci dopyt po zbraniach chce využiť aj Francúzsko, ktoré ponúka svoje húfnice Caesar, rovnako ovenčené dobrými výsledkami na ukrajinskom bojisku.

"Do konca roka budú továrne spoločnosti Nexter fungovať nepretržite a produkovať osem húfnic za mesiac namiesto štyroch," podotkol ukrajinský denník. Dodal, že zvýšenému dopytu sa tešia aj protitankové riadené strely Javelin, taktiež z produkcie amerických spoločností Lockheed Martin a Raytheon.

"Po úspešnom použití proti ruským tankom si ich objednali Brazília, Albánsko, Bulharsko a Lotyšsko," napísal denník s tým, že výrobcovia sa chystajú vyrábať 4-tisíc týchto rakiet ročne, dvakrát viac ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Potenciálni zákazníci sa ponáhľajú, pretože kapacity zbrojoviek sú obmedzené, často čiastočne objednané pre Ukrajinu alebo pre obnovenie rezerv v tých krajinách, z ktorých boli zbrane na Ukrajinu odoslané.

Ako príklad podľa denníka môže poslúžiť americko-nórsky systém protivzdušnej obrany NASAMS, ktorý pri zostreľovaní ruských rakiet a dronov preukázal vysokú účinnosť. Hoci výrobný cyklus týchto zbraní je dlhý, taiwanské úrady sa rozhodli počkať, až na ne príde rad.

Turecké drony aj švédske stíhačky

Dopyt stúpol aj po dronoch Switchblade 300/600, o ktorých málokto počul, než sa osvedčili v bitkách s Rusmi a stali sa nenahraditeľnou súčasťou modernej vojny. Vlani zmluvy na ich nákup podpísali Francúzsko a Litva, píše Ukrajinska pravda.

Za ďalší príklad označila turecké drony Bayraktar TB2, ktorých nasadenie na Ukrajine podnietilo výrobcu, aby zlepšil súčinnosť svojich dronov s delostrelectvom, zrýchlil výmenu informácií, zlepšil ochranu pred rádioelektronickým rušením a umožnil súčinnosť s dronmi, ktoré zasiahnu cieľ a samy.

Za ďalší príklad denník označil francúzsko-talianskeho konkurenta amerických patriotov, systém SAMP-T, ktorý však nikdy nebol vyskúšaný v boji - než ho tento rok Francúzsko a Taliansko poskytli Ukrajine.

Podobne konkurencia s americkými stíhačkami by mohla podľa denníka prinútiť Štokholm, aby poskytol Ukrajine stíhačky Saab JAS 39 Gripen.

O ne síce prejavili záujem desiatky krajín, ale kupci nakoniec dali prednosť americkým strojom F-16 či F-35. Na rozdiel od amerických konkurentov totiž švédska stíhačka nikdy nebola vyskúšaná v skutočnom boji.