V Izjume bolo mučenie vojakov aj civilistov počas ruskej okupácie bežné, zistila AP
V ukrajinskom Izjume bolo počas šiestich mesiacov ruskej okupácie mučenie úplne bežnou praktikou, ktorá postihla vojakov aj civilistov, napísala dnes agentúra AP na základe svojho skúmania. Agentúra v nedávno oslobodenom meste lokalizovala desať miest, kde sa mučenie odohrávalo.
Novinári AP hovorili s 15 ľuďmi, ktorí opísali mučenie ruskými vojakmi v Charkovskej oblasti, kde Izjum leží, a tiež s dvoma rodinami, ktorých príbuzní padli do ruských rúk a už sa nevrátili. Agentúra zistila, že ruskí vojaci unášali predovšetkým mužov s väzbami na ukrajinské sily, v bezpečí pred nimi však nebol nikto dospelý.
Mučenie chceli skryť
"Mlátili ma palicami, rukami, kopali ma. Dotýkali sa ma cigaretami. Strelili ma do nôh," opísal 38-ročný vojak Mykola Mosjakyn. Rusi ho podľa jeho rozprávania zajali na chalupe. Trápili ho tiež tak, že ho hodili do jamy so stojatou vodou, spútali mu ruky a zavesili za putá. Po troch dňoch ho vysadili pri nemocnici a povedali mu: "Povedzte, že ste mali nehodu. "
Po niekoľkých dňoch Mosjakyna Rusi znovu zajali a držali ho v škole číslo dva, kde bol spolu s ďalšími ukrajinskými vojakmi pravidelne bitý. Škola slúžila zároveň ako poľná nemocnica pre ruských vojakov. Najmenej dvaja uväznení ukrajinskí civilisti tu podľa AP zomreli. Po nejakom čase Mosjakyna jeho trýznitelia znovu prepustili. Na slobode však dlho nepobudol - ruskí vojaci ho odvliekli do prepchatej garáže v nemocnici.
Nevynechali ani civilistov
Spolu s ním boli v garážach ďalší Ukrajinci, vojaci aj civilisti. V dvoch garážach boli muži a v jednej ženy. V jedinej s oknom sa usídlili ruskí vojaci. Ženy, ktoré boli uväznené v garáži susediacej s tou pre ruských vojakov, boli pravidelne znásilňované, uviedli podľa AP ukrajinské rozviedky. V noci sa ozýval ich krik, opísal Mosjakyn aj ďalší ukrajinský vojak, dvadsaťšesťročný Andrij Kocar, ktorý bol väznený na rovnakom mieste, ale v inú dobu.
"Zobrali, nie som si istý, čo presne, nejaké železné, možno sklenené tyče a postupne vypaľovali kožu," opísal Kocar, ktorý uviedol, že sa v ruskom zajatí ocitol trikrát. Rusi ho zakaždým prepustili, pretože nemal žiadne informácie, ktoré by pre nich boli užitočné.
Ivan Šabelnyk sa v marci s kamarátom vydal pre šišky na podpal a už sa nikdy nevrátil. Ich telá našiel v polovici augusta muž, ktorý išiel do lesa pre drevo a ucítil pach vychádzajúci z plytkého hrobu. Šabelnyk mal prestrelené ruky, zlomené rebrá a jeho tvár bola na nepoznanie. Bol ale identifikovaný podľa bundy z fabriky, kde pracoval. Iný muž jeho rodine opísal, že spolu so Šabelnykom podstúpil mučenie v pivnici domu a tiež v škole číslo dva. Šabelnykov hrob ukázala novinárom jeho sestra, Olha Zaparožčenková.
Šéfka misie OSN monitorujúcej humanitárnu situáciu na Ukrajine Matilda Bognerová agentúre AP povedala, že misia zdokumentovala prípady rozšíreného mučenia civilistov zo strany ruských síl a ich spojencov. Systematicky boli podľa nej mučení aj ukrajinskí vojaci.
Od pozostalých sa AP dozvedela o ôsmich mužoch, ktorí boli umučení ruskými vojakmi. Sedem z umučených boli civilisti. Na mieste provizórneho pohrebiska, ktoré bolo objavené v septembri v Izjume, nieslo podľa charkovskej oblastnej prokuratúry známky mučenia 30 zo 447 tiel. Telá so zviazanými rukami za chrbtom videli na pohrebisku tiež novinári AP.