Žiť znamená myslieť
Každý jedinec, spoločenstvo, firma, národ či štát má vždy dve opcie, buď chce žiť, alebo prežívať. Žiť znamená aktívne sa podieľať na svojom vývoji, prispievať k rozvoju, meniť, čo sa prežilo alebo je nesprávne. Takýto spôsob života obohacuje jedinca, spoločnosť i spoločenstvá. Samozrejme, aktívny spôsob života prináša mnohé riziká, omyly aj porážky, ale i víťazstvá. Je to však jediná cesta pokroku a pozitívneho vývoja.
Prežívanie je, naopak, veľmi lákavé, neprináša so sebou konflikty. Prežívame, lebo žijeme z podstaty vytvorenej minulými generáciami. Prežívame bez toho, aby sme mysleli na budúcnosť, a myslíme si, že je to tak správne. Výsledok je postupná degradácia a stratenie sa v histórii. Len aktívna činnosť, tvorba hodnôt, výroba materiálnych statkov, duchovných a umeleckých hodnôt nás posúvajú dopredu.
Práve toto je azda najväčšia výzva pre dnešnú západnú civilizáciu, lebo práve ona sa už nachádza v bode straty dynamiky, v bode, v ktorom sa iní vyvíjajú rýchlejšie a efektívnejšie, a napokon v bode krízy hodnotových a spoločenských kategórií. Toto plne platí aj pre Slovensko. Súčasťou všetkých významných historických zvratov či geopolitického prepólovania boli pandémie, klimatické zmeny, vojny, krízy... Vo finále boli nielen príčinou, ale aj súčasťou týchto zmien a naštartovaním nových spoločenských a ekonomických pomerov. Čo nám chýba z týchto charakteristík dnes? Dnes už nestačí sa nad týmto stavom iba zamýšľať. Dnes musíme začať efektívne a zodpovedne konať. Hazard musí skončiť, lebo jeho finále je krach.
V súčasnosti je frekventovaný pojem mainstream, ktorý má vyjadrovať hlavný prúd v myslení a konaní ľudí založený na spoločenskom konsenze. Jeho dnešný reálny význam je ovládnutie mediálnej a kultúrnej oblasti úzkou záujmovou skupinou, ktorá sa týmto snaží ovplyvňovať postoje ľudí a deklarovať mediálny mainstream za mainstream spoločenský. Takýto mainstream vôbec nie je vyjadrením pocitov či názorov väčšiny. Vytvárame ním iba sebaklam, ktorý má blízko k potemkinovským dedinám.
To, čo potrebuje súčasný svet, najmä v jeho západnej verzii, je návrat k hodnotovej a spoločenskej renesancii, ktorá už raz zachránila Európu. Renesancia predstavuje významné spoločenské, politické a ekonomické zmeny. Politická sloboda, rozvoj ekonomiky a rast vzdelanosti boli nielen impulzom, ale aj dôsledkom renesancie.
Tu je aj jednoduchý návod na dnešné riešenia, k čomu potrebujeme len obetovať vlastné pohodlie a odstrániť politickú nezodpovednosť a amaterizmus. Pochopiť, že bez tvrdej a zodpovednej práce a rozvoja intelektu to jednoducho nejde. Nečakať, že túto zmenu myslenia urobí niekto za nás. Keď ju neurobíme teraz, zajtra bude neskoro. Život v klamstve, v ilúziách, v pasívnom očakávaní nás bude iba hlbšie ponárať do bezvýchodiskových situácií bez ďalšej perspektívy.