Rusko chce trestať aj poškodzovanie vojnových pamätníkov v zahraničí

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý kriminalizuje „popieranie alebo schvaľovanie genocídy sovietskeho ľudu nacistami počas Veľkej vlasteneckej vojny a urážku pamiatky obetí tejto genocídy“. Podľa agentúry DPA o tom Kremeľ informoval vo štvrtok.

Popieranie genocídy sovietskeho ľudu a urážka pamiatky jej obetí sa bude trestať pokutou až do výšky troch miliónov rubľov (približne 33-tisíc eur) alebo odňatím slobody až na tri roky.

Schvaľovanie genocídy sovietskeho ľudu, ako aj ničenie alebo znesvätenie hrobov a pamätníkov - vrátane tých v zahraničí -, venovaných jej obetiam, môže mať za následok pokutu až do výšky piatich miliónov rubľov (približne 55-tisíc eur) alebo trest odňatia slobody až na päť rokov.

V praxi síce Rusko môže viesť trestné stíhanie podozrivej osoby v jej neprítomnosti, ale zákon je mimo územia krajiny vymáhateľný skôr symbolicky.

Na Ukrajine, v pobaltských štátoch a inde vo východnej Európe boli mnohé takéto pamätníky v posledných rokoch demontované, keďže Červená armáda je tam často vnímaná nielen ako oslobodzujúca, ale aj ako okupačná sila, uviedla DPA.

Moskva sa v posledných rokoch často ohradzuje voči pokusom „zľahčovať“ utrpenie sovietskych občanov počas druhej svetovej vojny a úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke nacistického Nemecka.

Historici a súdy sa vo všeobecnosti zhodujú, že nemecká okupácia Sovietskeho zväzu v rokoch 1941 až 1944 zahŕňala aj vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Pri samotnom takmer 900-dňovom obliehaní Leningradu – dnešného Petrohradu – podľa odhadov prišlo o život približne 1,1 milióna ľudí.

V historickej a právnej vede sa však pojem genocída zvyčajne vzťahuje na konkrétne prvky nacistickej politiky, najmä na systematické vraždenie Židov, Sintov a Rómov.

Nová ruská klasifikácia by mohla vytvoriť riziká pre výskumníkov, novinárov a ďalších ľudí, ktorí sa nebudú držať oficiálnej línie, doplnila DPA.

Zmeny v ruskom trestnom zákonníku sa zavádzajú na podnet predsedu Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexandra Bastrykina, ktorý je považovaný za hlavného lobistu v tejto otázke.