Trump zvažuje, ako potrestať krajiny NATO. V hre je presun vojakov, ale aj zatvorenie americkej základne

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje plán, ktorý by potrestal niektorých členov Severoatlantickej aliancie, o ktorých sa domnieva, že počas vojny proti Iránu neboli Spojeným štátom a Izraelu nápomocní. 

S odvolaním sa na predstaviteľov vo Washingtone to dnes napísal denník The Wall Street Journal. Návrh podľa neho zahŕňa napríklad presun amerických vojsk z takýchto členských krajín do štátov, ktoré viac podporili vojnu proti Iránu.

Trest pre NATO

Okrem premiestnenia vojsk by plán mohol zahŕňať tiež zatvorenie americkej základne najmenej v jednej z európskych krajín, pravdepodobne v Španielsku alebo Nemecku, píše denník.

Plán je podľa neho v ranej fáze a je jednou z viacerých možností, o ktorých Biely dom diskutuje, aby NATO potrestal. Šéf Bieleho domu nedávno pohrozil aj odchodom Spojených štátov z Aliancie, čo však nemôže urobiť bez súhlasu Kongresu.

Trump partnerov z NATO kritizuje kvôli tomu, že podľa neho neurobili nič, aby USA pomohli vo vojne proti Iránu, ktorej začatie s nimi však ani nekonzultoval.

Dnes bude vo Washingtone rokovať s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem o možnosti vystúpenia Spojených štátov z NATO, uviedla medzičasom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Prezident sa podľa nej domnieva, že NATO počas americko-izraelskej vojny s Iránom zlyhalo. Rutte, ktorý má s Trumpom vrelý vzťah, sa podľa portálu Politico vydal na cestu do Bieleho domu s nádejou, že sa mu podarí zabrániť rozpadu NATO.

USA majú po celej Európe rozmiestnených približne 84-tisíc vojakov, hoci presný počet sa líši v závislosti od vojenských cvičení a rotácií, píše WSJ.

Zmeny v Európe

Americké základne v Európe podľa denníka zohrávajú dôležitú úlohu v globálnych vojenských operáciách USA a poskytujú hostiteľskej krajine ekonomický prínos prostredníctvom investícií. Americké základne vo východnej Európe sú potom považované za odstrašujúci prostriedok proti Rusku.

Ktoré krajiny by o amerických vojakov mohli v prípade realizácie spomínaného plánu prísť, nemožno podľa WSJ určiť. Avšak mnoho členov NATO sa dostalo s Trumpom od jeho návratu do Bieleho domu do konfliktu alebo vyvolalo jeho hnev.

Napríklad Španielsko, ktoré sa ako jediné nezaviazalo vynaložiť päť percent svojho HDP na obranu, nepovolilo americkým lietadlám zapojeným do vojny proti Iránu využívať svoj vzdušný priestor, poznamenal WSJ. Američania sú podľa denníku frustrovaní tiež Berlínom.

Naopak, prospech by z prípadných zmien mohli mať krajiny ako Poľsko, Rumunsko, Litva alebo Grécko, ktoré sú vo Washingtone vnímané ako podporujúce, dodali činitelia.

Východoeurópske krajiny majú jedny z najvyšších výdavkov na obranu v aliancii a boli jedny z prvých, ktoré signalizovali, že podporia medzinárodnú koalíciu pre monitorovanie Hormuzského prielivu, píše The Wall Street Journal.

Rumunsko rýchlo umožnilo americkému letectvu využívať svoje základne. Plán by tak podľa denníka mohol viesť k presunu väčšieho počtu amerických vojakov bližšie k ruským hraniciam, čo by pravdepodobne nahnevalo Moskvu.

Portál Politico medzitým napísal, že podľa nemenovaného predstaviteľa administratívy by Trump mohol obmedziť financovanie operácií NATO zo strany USA v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine, znížiť americkú vojenskú prítomnosť v Európe alebo zastaviť zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou.