Príbeh dvoch biblických žien prerástol rodinnú drámu. Dodnes v ňom vidno spor o moc, vieru aj slobodu

Jan Fingerland pre Lidové noviny/Orientace, autor je komentátor ČRo.

Biblia svojich hrdinov – a hrdinky – nešetrí. Ani Sáru, pramatku vyvoleného národa, ani jej slúžku Hagar, ktorá tiež dostala svojich pár desiatok veršov slávy.

Z ich zdanlivo osobnej kolízie sa stala dráma, v ktorej sa miešajú témy ako sloboda a otroctvo, počiatky monoteizmu, podstata manželstva a rodičovstva, zmysel dejín, židovsko-kresťansko-moslimský ekumenizmus i izraelsko-palestínsky konflikt.

Na začiatku bola rodinná kríza. Abrahám so Sárou odišli z rodnej Mezopotámie do Zasľúbenej zeme s vyhliadkou na vlastnú zem i početné potomstvo, lenže ani po desiatkach rokov nemajú syna a starnúca Sára si musí pripustiť, že svojmu manželovi už dieťa nedá.

Považuje to za svoju chybu, ale prichádza s riešením: „Vojdi k mojej otrokyni, azda budem mať syna z nej.“ Náhradnou matkou sa stala Sárina egyptská slúžka Hagar. „Abrahám Sárinu radu poslúchol.“

Vďaka nálezom mezopotámskych zákonníkov vieme, že náhradné materstvo nebolo neobvyklé. Táto inštitúcia však mala jasné pravidlá: neplodná žena sama vyberie náhradníčku, zvyčajne svoju slúžku, ktorá zostáva v podriadenom postavení, nestáva sa „druhou manželkou“ a jej biologické dieťa sa z právneho hľadiska stáva potomkom neplodnej ženy.

Slúžka má povinnosť svoju pani naďalej rešpektovať, ale nesmie byť predaná ani vyhnaná. Nič z toho sa však nesplní. Hagar situáciu neustála a svoju „starú“ pani začala znevažovať.

Azda dúfala, že ju nahradí. Ponížená Sára začala svoju slúžku trápiť, až napokon dosiahla, že bola aj s jej synom vypovedaná. Svojho „syna“ Sára za svojho nikdy neprijala.

Biblia nehovorí, kde sa Hagar v Abrahámovej rodine vzala. Text ju uvádza vetou: „Sára mala egyptskú otrokyňu, ktorá sa volala Hagar.“ Je teda uvedená geografickým pôvodom (Egypťanka), právnym postavením (Sárina, nie Abrahámova slúžka) a až potom menom. Je príznačné, že Sára ho nepoužíva, o Hagar hovorí ako o „tej slúžke“.

Z logiky veci vyplýva, že Hagar musela byť mladá, slobodná a zdravá. Azda tiež pôsobila poddajne a je možné, že nebola pekná – o Sáre sa vyslovene hovorí, že bola krásna, o Hagar nie. Nedozvedáme sa, čo si o svojej úlohe myslela, či sa cítila zneužitá alebo či napríklad nevnímala zmenu ako šancu na vzostup, alebo dokonca na nahradenie svojej panej.

To všetko však bolo dôsledkom nedostatku viery na ...