Majstrovstvá sveta vo futbale čelia kritike pre politiku USA
Majstrovstvá sveta vo futbale mužov organizované federáciou FIFA sa budú konať v Severnej Amerike od 11. júna do 19. júla. Turnaj budú spoločne hostiť Kanada, Mexiko a Spojené štáty. Tohtoročné podujatie bude najväčšie v histórii – zúčastní sa na ňom približne 48 krajín.
Majstrovstvá sveta FIFA World Cup 2026 boli pridelené v roku 2018 a prípravy prebiehajú už odvtedy. Spojené štáty však výrazne zmenili smer od zvolenia Donald Trumpa v januári 2025.
Medzinárodné spoločenstvo čelí sérii krokov, hrozieb a rétoriky zo strany vlády USA, ktoré viedli k chaosu, neistote, nestabilite a výraznej politickej, ekonomickej aj sociokultúrnej zraniteľnosti.
V dôsledku toho sa objavili výzvy na bojkot turnaja, napríklad aj od bývalého prezidenta FIFA Sepp Blattera.
Je však zrejmé, že v tejto fáze je už veľmi neskoro uvažovať o úpravách, presune, pozastavení alebo zásadnej zmene tohto dôkladne naplánovaného medzinárodného podujatia. Dôsledky zmeny statusu turnaja FIFA 2026 by boli početné a ďalekosiahle.
Séria nedávnych krokov Spojených štátov vyvoláva vážne otázky o tom, či je krajina v súčasnosti vhodným hostiteľom majstrovstiev sveta. Patria medzi ne destabilizovanie spojencov, zavádzanie ciel bez jasného zdôvodnenia, vojenský útok na Irán spolu s Izraelom, útok na Venezuelau a zajatie jej prezidenta, vyhrážky anexiou Grónska a Kanady, zrušenie agentúry USAID a vystavenie miliónov ľudí riziku chorôb, hladu a smrti, ako aj násilie páchané agentmi úradu U.S. Immigration and Customs Enforcement (ICE), ktoré ohrozuje občanov aj rezidentov.
Okrem toho nie je možné zaručiť spravodlivé a rovné zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí by chceli Spojené štáty navštíviť. Ľudia z mnohých krajín by v dôsledku súčasnej americkej politiky prakticky nemohli pricestovať do USA, aby sa na podujatí zúčastnili.
Existuje aj vážna hrozba zadržiavania, sledovania či prenasledovania. Osobitné obavy vyvoláva rasové profilovanie vzhľadom na spôsob, akým ICE postupuje v imigrantských komunitách v USA. Mnohí sa tiež obávajú násilia v Spojených štátoch, ktoré je v porovnaní s väčšinou západných krajín výrazne vyššie.
Zároveň Spojené štáty odstúpili od viacerých medzinárodných organizácií a dohôd, čo je opakom spolupráce pri riešení globálnych problémov a uzatvára to priestor pre zmysluplný a potrebný dialóg.
Všetky tieto skutočnosti sú v rozpore s duchom a solidaritou globálnych športových podujatí, ako sú majstrovstvá sveta, ktorých cieľom je podporovať mier a medzikultúrne porozumenie.
Záznamy FIFA
Obvinenia z korupcie a úplatkárstva vo FIFA pretrvávajú už roky. Boli zdokumentované v obžalobe amerického ministerstva spravodlivosti aj v takzvanej Garcia Report.
FIFA je na tieto obvinenia citlivá a zaviedla určité reformy, aby bola transparentnejšia a dôveryhodnejšia, no mnohé skupiny stále tvrdia, že korupcia je v organizácii rozšírená.
Ľudské práva sú problémom aj pri samotných podujatiach FIFA. FIFA World Cup 2022 v Katare vyvolal obavy, ktoré sa týkali práv LGBTQ+ komunity, pričom mnohí hráči nosili na protest pásku „One Love“. Zároveň sa objavili otázky o právach pracovníkov a migrantov, ktorí boli vykorisťovaní a čelili diskriminácii.
Existujú aj environmentálne obavy, ktoré súvisia s uhlíkovou stopou takéhoto rozsiahleho podujatia. Protiargumentom však je, že podujatie podporuje globálnu solidaritu.
FIFA je zároveň úzko prepojená s kapitalistickým prostredím a pre malý počet ľudí predstavuje veľký zdroj zisku. Očakáva sa, že majstrovstvá sveta 2026 prinesú organizácii viac než 10 miliárd amerických dolárov.
Nie je pritom jasné, do akej miery z organizovania majstrovstiev sveta ekonomicky profitujú miestni daňoví poplatníci a obyvatelia, najmä keď mnohé náklady financujú prostredníctvom daní.
Podobne marketingové, televízne a distribučné práva predstavujú veľmi výnosný trh, no tieto prostriedky len málo prispievajú k riešeniu chudoby, hladu a neprijateľných životných podmienok mnohých ľudí.
Je bojkot účinný?
O účinnosti bojkotov sa vedú spory. Bojkot 1980 Summer Olympics v Moskve po invázii do Afganistanu a bojkot 1984 Summer Olympics v Los Angeles, ktorý v odvete viedol sovietsky blok, nepriniesli zásadnú politickú zmenu. Niektorí tiež spochybňovali, či má zmysel prísť o príležitosť na medzikultúrnu a diplomatickú interakciu.
Naopak športový bojkot Južnej Afriky počas éry apartheidu v rokoch 1964 až 1992 pomohol prispieť k významným zmenám v krajine.
Prebiehajúce hnutie Boycott, Divestment, Sanctions proti Izraelu – hoci ho Spojené štáty a mnohé ďalšie krajiny nepodporujú – má rôznu mieru úspechu, no jeho existencia a podpora zo strany mnohých aktérov má politický význam.
Zmena alebo bojkot turnaja v tejto fáze by nevyhnutne potrestali národné tímy a športovcov za politické rozhodnutia, ktoré sú mimo ich dosahu. Podujatie FIFA by pritom mohlo vytvoriť dobrú vôľu, podporiť globálne porozumenie a spájať ľudí, najmä pokiaľ ide o krajiny globálneho Juhu, ktoré sú často zobrazované negatívne.
Niektorí tvrdia, že bojkot by viac zasiahol hráčov a fanúšikov než samotnú FIFA. Ekonomické dôsledky by boli tiež značné. Zmyslom bojkotu však je práve to, aby ovplyvnil postoje, správanie a rozhodnutia. Iní navrhujú alternatívne spôsoby, ako presadiť zmenu, napríklad organizované protesty alebo mobilizáciu sociálnych hnutí.
Ďalším návrhom sú cielené bojkoty voči konkrétnym sponzorom, inštitúciám alebo sektorom. Niektorí aktivisti by sa mohli zamerať napríklad na politiku voči migrantom v USA alebo na korupciu vo FIFA.
Sila globálneho dobra
Bojkoty sú zložité a častejšie sa spájali s olympijskými hrami než s majstrovstvami sveta vo futbale. Občania aj aktivisti však hľadajú príležitosti, ako prispieť k spravodlivejšiemu svetu.
V roku 2021 sa objavili aj vážne obavy z porušovania ľudských práv. Zaujímavé je, že prieskum spoločnosti Statista medzi 4 201 respondentmi zo 120 krajín ukázal, že väčšina si myslela, že ich krajina by mala bojkotovať majstrovstvá sveta 2022 v Katare, no len veľmi málo futbalových fanúšikov bolo ochotných bojkotovať turnaj osobne.
FIFA však nie je politická strana, ale obchodná a športová organizácia. Hoci je verejná podpora výhodná, organizácia nepotrebuje súhlas obyvateľstva na svoje rozhodnutia. Sponzori však môžu čeliť riziku poškodenia reputácie, ak by sa verejná nálada výrazne obrátila proti podujatiu.
Poskytnú majstrovstvá sveta FIFA Spojeným štátom príležitosť riešiť problémy rasizmu, rodovej diskriminácie, ambícií anektovať iné krajiny, prekračovania právomocí ICE a znevažovania migrantov? Alebo budú tieto otázky jednoducho zametené pod koberec?
Turnaj by mohol ponúknuť platformu na komunikáciu so svetom prostredníctvom diplomacie založenej na suverenite, ľudských právach a vzájomnom prospechu. Trojnárodné usporiadanie s Kanadou a Mexikom by mohlo podporiť cezhraničnú spoluprácu aj napriek napätým vzťahom.
Súčasná politická klíma v Spojených štátoch zatiaľ neposkytuje povzbudivý model, ktorý by posunul majstrovstvá sveta FIFA smerom k mieru a solidarite. Svet to však naliehavo potrebuje.
Autori: Paul R. Carr, Alexis Legault, Quebecká univerzita v Outaouais