Kurdskí bojovníci začali pozemnú ofenzívu v Iráne, tvrdia zdroje. Irackí predstavitelia to odmietajú

Tisíce kurdských bojovníkov z irackého pohraničia spustili pozemnú ofenzívu priamo na území Iránu, pričom už malo prísť k prvým ozbrojeným stretom. Informácie pochádzajú zo zdrojov izraelského portálu i24News a stanice Fox News, ktorej to povedal predstaviteľ USA.

Zástupca náčelníka personálu premiéra Kurdistanu Masrúra Barzáního však označil správy o pozemnej ofenzíve za falošné. "Žiadni irackí kurdskí bojovníci neprekročili hranicu s Iránom, napísal na sieti X.

Do operácie sú podľa The Jerusalem Post zapojené iránske kurdské skupiny pôsobiace z irackého Kurdistanu. Podľa informácií americkej televízie Fox News a izraelskej stanice i24News, na ktoré sa odvoláva britský The Mirror, sa na invázii podieľajú tisícky ozbrojencov. Izraelskí predstavitelia už podľa The Mirror hlásia, že kurdské sily vstúpili do bojov s iránskymi jednotkami.

Diplomatický korešpondent i24news Amichai Stein však krátko po polnoci upravil svoje vyjadrenie. Pôvodný príspevok na X, v ktorom tvrdil, že kurdskí bojovníci zaútočili na USA, vymazal. 

„Presnejšie povedané, vymazal som tweet o Kurdoch. Treba povedať: Existuje veľa rozporov v správach o kurdskej otázke, ale čomu s istotou rozumiem. Je tam záznam o najmenej stovkách iránskych Kurdov, ktorí utiekli späť na iránske územie. A začiatok organizácie a pripravenosti v rámci prípravy na útok. Začal sa aktívny útok? Vôbec si nie som istý," napísal.

Strategické pozície

Predstaviteľ Koalície politických síl iránskeho Kurdistanu naopak pre i24News potvrdil, že pozemné vojenské presuny a príprava odštartovali už o polnoci 2. marca.

Bojovníci mali podľa tohto zdroja zaujať strategické pozície v južných horách v okolí západného iránskeho mesta Mariván. Teherán na situáciu rýchlo zareagoval a 3. marca začal s evakuáciou tohto pohraničného mesta a začal v ňom budovať obranné postavenia.

Zdroje pre televíziu CNN predtým uviedli, že americká Ústredná spravodajská služba pracuje na vyzbrojovaní kurdských síl s priamym cieľom vyvolať v Iráne ľudové povstanie.

Spojené štáty a Izrael údajne podľa The Mirror pašovali zbrane kurdským dobrovoľníkom už od minulého roka. V rámci týchto operácií malo dokonca štyri až sedem americko-izraelských vrtuľníkov vykonať v stredu zhodenie vojenského materiálu v irackej púšti Nadžaf.

Biely dom vyzbrojovanie odmieta

Podľa denníka The Jerusalem Post spočíva strategický koncept ofenzívy v snahe oslabiť Irán na viacerých frontoch. Viazanie vojenských a bezpečnostných kapacít Teheránu v pohraničných oblastiach by mohlo uvoľniť tvrdý nátlak na demonštrantov a opozičné sily vo veľkých iránskych mestách.

Vysoko postavený kurdský zdroj situáciu pre The Jerusalem Post zhodnotil ako „obrovskú príležitosť“ vzhľadom na to, že Irán v týchto dňoch čelí masívnemu tlaku a vonkajším úderom na svoju infraštruktúru.

Americká administratíva podobné kroky popiera. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová označila správy o plánoch na vyzbrojovanie Kurdov s cieľom destabilizovať Irán za nepravdivé a bez „akéhokoľvek faktického základu“.

Dodala, že prezident Donald Trump viedol s kurdskými lídrami rozhovory. Podľa jej slov však išlo o súčasť bežných konzultácií so spojencami na Blízkom východe, pričom diskusie sa mali týkať predovšetkým americkej vojenskej základne v severnom Iraku.

Zapojenie USA odmietol aj amedrický minister obrany Pete Hegseth. "Žiadny z našich cieľov nie je postavený na podpore alebo vyzbrojovaní akejkoľvek konkrétnej sily. Sme si vedomí toho, čo môžu robiť iné subjekty, ale naše ciele sa na to nesústreďujú," cituje ho Daily Mail.

Kurdi podľa denníka disponujú cennými bojovými skúsenosťami, ktoré nadobudli počas bojov proti teroristickej organizácii Islamský štát.

Zároveň majú dlhú históriu konfliktov so súčasnou islamskou republikou, ale aj s predchádzajúcou monarchiou šacha Mohammada Rezu Pahlavího, počas ktorej boli marginalizovaní a utláčaní.