Slovensko nie je od gréckej cesty ďaleko, varuje hlavný ekonóm NBS. Ako sa z bankrotu krajiny môžeme poučiť?
Keď sa povie grécka cesta, väčšinou si človek vybaví práve tú, po ktorej južanská krajina kráčala medzi rokmi 2001 až 2008. Išlo o postupné smerovanie do bankrotu, ktorému sa my aktuálne potrebujeme za každú cenu vyhnúť.
Hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth však vo svojom novom komentári upozornil, že súčasťou tejto cesty nie je len kapitola samotného úpadku, ale aj fáza vzostupu. A práve táto druhá časť môže byť pre nás inšpiráciou, ako liečiť súčasný zlý stav verejných financií.
Ide totiž o názorný a úspešný príklad, ako sa z kedysi najväčšieho rozpočtového hriešnika v Únii, ktorý sa topil v dlhoch, stala dnes rozpočtovo zodpovedná krajina. Taktiež je dôkazom toho, že konsolidácia len cez zvyšovanie daní má svoje limity a skôr či neskôr musí prísť aj na razantné škrtanie výdavkov.
V čom sa Grécku najviac podobáme?
V článku sa ešte dočítate:
- V akých podobnostiach medzi Slovenskom a Gréckom vidí hlavný ekonóm NBS?
- Čo podľa ministra financií Ladislava Kamenického aktuálne zhoršuje našu ekonomickú situáciu?
- Aký by mal byť deficit verejných financií podľa prognóz analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť?
Dostupné pre predplatiteľov
Zostáva vám 62% na dočítanie.