Kaddáfího syn Sajf Islám má byť podľa neoverených informácii po smrti
Sajf Islám Kaddáfí, syn bývalého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, údajne zahynul pri ozbrojenom strete so 444. brigádou - vplyvnou polovojenskou jednotkou pôsobiacou v Tripolise. Informácie, ktoré sa v pondelok šírili na sociálnych sieťach, sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť z nezávislých zdrojov a samotná 444. brigáda akúkoľvek účasť na údajnom zabití Sajfa Isláma poprela. Informovala o tom v utorok agentúra AFP.
Správy o údajnej Kaddáfího smrti vyvolali na sociálnych sieťach rôzne reakcie: niektorí používatelia vyjadrovali obavy z možných dôsledkov pre nestabilnú politickú situáciu v Líbyi.
Podrobnosti o mieste a okolnostiach údajného incidentu nie sú známe.
Líbya v posledných rokoch opakovane zažíva násilnosti ozbrojených skupín, a to najmä v Tripolise, kde milície kontrolujú časti územia, zatiaľ čo v krajine existujú dve vlády.
Spomínaná 444. brigáda, ktorú vedie Mahmúd Hamza, je napojená na vládu národnej jednoty uznávanú OSN a na čele s premiérom Abdalom Hamídom Dubajbom. V máji 2025 sa zapojila do stretov, v ktorých prišiel o život aj vplyvný vojenský veliteľ Abdal Ghaní Kiklí. Na južnom predmestí následne vypukol konflikt medzi ozbrojenými skupinami z Tripolisu a ich rivalmi z Misuráty, veľkého prístavného mesta vzdialeného asi 200 kilometrov východne od metropoly. O život prišlo šesť ľudí.
Sajf Islám Kaddáfí, narodený približne v roku 1972, bol druhým synom Muammara Kaddáfího, ktorý vládol Líbyi v rokoch 1969 až 2011. Vzdelanie získal na London School of Economics a v rámci otcovho režimu vystupoval ako reformne orientovaná osobnosť, pričom bol považovaný za jeho možného nástupcu.
Medzinárodný trestný súd naňho v júni 2011 vydal zatykač pre obvinenia zo zločinov proti ľudskosti vrátane vrážd a prenasledovania civilistov počas potláčania protivládnych protestov v Líbyi. Po zadržaní milíciami v roku 2011 bol v roku 2017 prepustený na slobodu na základe amnestie.
Od svojho prepustenia sa Sajf Islám snažil - z úkrytu - o návrat do politiky a v roku 2021 oznámil kandidatúru na prezidenta. Voľby však boli opakovane odkladané. Priaznivcami bol vnímaní ako možný zjednotiteľ krajiny, kritici ho naopak spájali so zločinmi bývalého režimu.