Šutaj Eštok: Naplnenie idey dvojrýchlostnej Európy by znamenal koniec Európskej únie

Ak by prišlo k naplneniu myšlienky dvojrýchlostnej Európy, znamenalo by to koniec Európskej únie (EÚ). V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy to uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Podpredseda Národnej rady SR Martin Dubéci (PS) upozornil, že Slovensko sa súčasným postojom priamo vyčleňuje zo skupiny, ktorá môže profitovať z dynamiky spolupráce a rozvoja v užšom kruhu Únie. Šutaj Eštok nepovažuje úvahy o akomsi jadre Únie za prospešné pre spoločenstvo.

Perspektívu EÚ je potrebné podľa neho hľadať v nevyhnutných vnútorných zmenách. „Dvojrýchlostná Európa by znamenala koniec EÚ. Únia prežije iba vtedy, ak začne obhajovať svoje záujmy,“ zdôraznil predseda Hlasu-SD. Nevyhnutne preto podľa neho musí prísť k vnútorným reformám a odklonu od ideológií, ktoré škodia konkurencieschopnosti EÚ.

Dubéci je presvedčený, že Slovensko sa svojou zahraničnou politikou a samotnými postojmi predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) priamo vyčleňuje z možnosti patriť do jadra Únie.

„Tým, že my vôbec nie sme súčasťou takýchto konverzácií, sa zbavujeme tejto možnosti,“ dodal. Upozornil tiež, že práve v debatách o dvojrýchlostnej Európe sa preberajú otázky zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ či posilnenia eura.

Obaja politici priblížili svoj pohľad na vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý považuje vstup Ukrajiny do EÚ na začiatku roka 2027 za nereálny termín. Šutaj Eštok i Dubéci sa zhodujú, že Merz zhodnotil situáciu realisticky, obaja tiež považujú za nevyhnutné, aby Ukrajina pri integračnom procese naplnila všetky kritériá pre vstup do spoločenstva.

„Ukrajina má obrovské problémy s korupciou,“ upozornil Šutaj Eštok. “Ak tu niekto dáva Ukrajine nádej, že do dvoch rokov môže byť pripravená na vstup do Únie, sú to veľmi falošné signály,“ dodal. I Dubéci podmieňuje aktuálnosť vstupu Ukrajiny do spoločenstva riadnym integračným procesom a splnením príslušných podmienok.

“Je však dôležité dať jasne najavo, že podporujeme tento integračný proces a budúcnosť Ukrajiny v Únii,“ poznamenal. Obaja sa zhodujú i v tom, že perspektíva Ukrajiny v EÚ znamená aj impulz pre rozvoj východného Slovenska. Na druhej strane priznávajú, že Slovensko musí byť pripravené na bezpečnostné riziká, ktoré môžu nastať po ukončení vojny na Ukrajine.

Šutaj Eštok poukazuje na možné zvýšenie nelegálnej migrácie, rovnako i na nelegálny obchod so zbraňami a hrozbu zločineckých skupín, k čomu môže dôjsť po skončení vojny. Pripomína pritom situáciu, ktorá nastala v 90. rokoch po vojne na Balkáne.

Dubéci sa obáva, že bezpečnostné riziká môžu nastať v dôsledku nadiktovaného mieru, s ktorým nebude ukrajinská spoločnosť stotožnená.

„Môže sa akoby vnútorne zlomiť, a to bude zdrojom konfliktov a rizík, na ktoré sa musí aj SR pripraviť,“ dodal. Vyjadrili sa aj k začatému konaniu Európskej komisie (EK) voči Slovensku v prípade legislatívy, ktorá prináša zmeny v súvislosti s Úradom na ochranu oznamovateľov (ÚOO).

Dubéci skonštatoval, že krok Komisie sa dal očakávať vzhľadom na neštandardný proces, akým sa príslušné opatrenia prijímali a otázky, ktoré ostali otvorené. Šutaj Eštok si naďalej stojí za zmenami.

„ÚOO bol politicky zneužívaný a politicky zneužívaný úrad nemá čo hľadať v demokratickej krajine,“ zdôraznil. Odmietol zároveň dramatizovať situáciu, poznamenal pritom, že EK začala desiatky konaní voči SR. „Budeme sa brániť štandardnou cestou,“ dodal.