Slovensko dostalo pozvánku do Trumpovej Rady mieru. Rezort vyhodnocuje zakladajúce dokumenty, tvrdí Blanár
Slovenská republika dostala oficiálnu pozvánku na zapojenie sa do novovzniknutej Rady mieru. Informoval o tom minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár s tým, že ponuka prišla z ambasády Spojených štátov v Bratislave už v utorok 20. januára.
Slovensko nateraz pozvánku skúma. „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vyhodnocuje doručené zakladajúce dokumenty, pretože musí posúdiť súvislosti s vnútroštátnou legislatívou i medzinárodnými záväzkami,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Mierová iniciatíva
Blanár vyzdvihol doterajšie výsledky súčasnej americkej administratívy. „Vítame akúkoľvek mierovú iniciatívu, ktorá dokáže priniesť reálne výsledky, ako sa to americkej administratíve pod vedením Donalda Trumpa podarilo napríklad medzi Arménskom a Azerbajdžanom, mierovým plánom v Pásme Gazy či pri aktuálne prebiehajúcich rokovaniach medzi ukrajinskou a ruskou stranou,“ doplnil minister.
Oficiálny zrod Rady mieru sa udial vo švajčiarskom Davose. Donald Trump tam spolu s vybranými štátnikmi podpísal dokument, ktorým inštitúciu formálne ustanovil. Pôvodne malo ísť o menšie zoskupenie zamerané na prímerie v Pásme Gazy, no projekt sa rozrástol.
„Máme veľa skvelých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť. Bude to najprestížnejšia rada, aká bola kedy vytvorená,“ vyhlásil Trump ešte v stredu po stretnutí s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. Trump tvrdí, že Rada mieru by mohla v budúcnosti plniť niektoré funkcie Organizácie Spojených národov.
Rozdelená politická scéna
Pozvánku na členstvo dostalo približne 60 krajín, no svetová politická scéna nateraz nie je v otázke podpory jednotná. Medzi zakladajúcimi členmi, ktorí sa v Davose pod dokument podpísali, figurujú Viktor Orbán (maďarský premiér), Javier Milei (argentínsky prezident) či Ilham Alijev (azerbajdžanský prezident). Pozvánku dostalo aj Česko.
K projektu sa otvorene prihlásili aj krajiny ako Izrael, Spojené arabské emiráty, Turecko, Saudská Arábia či Vietnam. Na zozname pozvaných figurujú aj mocnosti ako Rusko a Čína, či Európska komisia.
Na druhej strane, projekt naráža na odpor v časti Európy. Účasť v rade nateraz odmietli Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švédsko a Slovinsko. Trump tento stav komentoval s tým, že niektoré štáty potrebujú na pripojenie sa k iniciatíve najskôr súhlas svojich národných parlamentov.
Aktuálne je prioritou Rady mieru presadenie mieru v Pásme Gazy, kde má dohliadať na proces demilitarizácie a následnej obnovy územia.