Politický geograf hovorí o vodnom bankrote Iránu: Pre nedostatok vody môže padnúť režim
Čo považujete za hlavný dôvod vodnej krízy v Iráne?
Hlavnou príčinou je jednoznačne vplyv klimatickej zmeny, čo je zrejmé. Okrem toho však ide aj o zlé hospodárenie s vodnými zdrojmi zo strany vlády a dnes sa tento jav označuje ako problém „vodného bankrotu“.
Existuje viacero kľúčových faktorov vedúcich k problémom s vodou, ktoré v skutočnosti spôsobil človek v oblasti vodného hospodárstva. Ide hlavne o neefektívne poľnohospodárske postupy.
Podľa niektorých zdrojov poľnohospodárstvo spotrebuje viac ako 90 percent iránskych zásob vody, najmä na pestovanie plodín, ako je ryža, avšak tieto oblasti nie sú vhodné na jej pestovanie. Je tu zrejmé zlé riadenie zo strany vlády a regiónov. Dokonca ide aj o tlak, ktorý bol vyvíjaný na politiku sebestačnosti – pestovanie plodín, ktoré by za určitých okolností mohli byť lacnejšie dovážané zo zahraničia, ako napríklad spomínaná ryža, pšenica alebo cukrová repa. Súvisí to so sankciami uvalenými na Irán. Tie zase súvisia s tým, že sa Irán nechcel vzdať jadrového programu.
Existujú aj iné neefektívne kroky vlády, ktoré môžete spomenúť?
Samozrejme, zle navrhnuté projekty. Niektoré priehrady boli postavené hlavne z politickýchdôvodov a nikto nezohľadnil environmentálnu udržateľnosť. To narušilo prirodzený tok riek a ekosystémov. Niečo podobné je známe aj v strednej Ázii s reguláciou riek Amudarja a Syrdarja. Postavili mnoho priehradných nádrží na zavlažovanie a napokon do Aralského jazera nič nepriteká. Zmizlo a nahradilo ho množstvo malých slaných jazier.
Zmena klímy určite zohráva svoju úlohu, ale Irán bol tiež ovplyvnený nedostatkom a výrazným znížením priemerných ročných zrážok. Okrem toho sa niektoré z týchto oblastí oteplili výrazne viac ako globálny priemer, takže táto kombinácia v skutočnosti vytvorila obrovský problém.
Infraštruktúra je tam zastaraná. Vodovodná sieť trpí obrovskými stratami vody, prasknutými potrubiami, ktoré nie sú riadne opravené. Problémom je tiež nadmerné využívanie podzemnej vody. Majú stovky tisíce studní, ale žiadna z nich nie je pod dohľadom. Nikto ich nemonitoruje, nezaujímalo ich to a dnes sa zdá, že hladina podzemnej vody sa nedopĺňa pre nedostatok zrážok, a to spôsobuje obrovský problém. Je tu teda viacero faktorov a Irán momentálne nevie, ako to vyriešiť.
V súčasnosti je v Iráne menej ako tisíc kubických metrov vody na obyvateľa ročne. Spomínam si na to, ako mi na dovolenke na Novom Zélande prasklo potrubie a voda z toalety vytekala šesť týždňov, čo predstavovalo milión kubických metrov. Predstavme si, že je to hodnota, ktorú ľudia v Iráne spotrebujú za celý rok.
Aké kroky podniká iránska vláda, aby vyriešila problém s nedostatkom vody v hlavnom meste?
Súčasné problémy, ktoré som identifikoval, vedú k vážnemu zvažovaniu presídlenia časti Teheránu. Presídlenie celého Teheránu nie je také jednoduché. V súčasnosti dochádza k vyľudňovaniu mnohých menších dedín a miest, pretože nemajú pitnú vodu, čo vytvára problém s vnútornými utečencami.
Otázkou je, čo s tým možno urobiť. Keď sa ľudia niekam presťahujú a nemajú tam zabezpečený priestor na bývanie, nakoniec žijú v provizórnych ubytovniach alebo stanoch. Vytvára to napätie medzi regiónmi, pretože prichádza príliš veľa ľudí a niekto sa o nich musí postarať.
Najprv sa teda hovorilo o čiastočnej evakuácii Teheránu, ale spomínala sa aj myšlienka presunu hlavného mesta.
Áno, hovorí sa o tom, ale nie je také jednoduché presťahovať niekoľko miliónov ľudí. Vidíme, aký problém predstavujú len utečenci. Pricestujú stovky tisíc ľudí a zrazu pre nich musia nájsť ubytovanie. A v každom prípade to nič nerieši, keďže prakticky všade v Iráne je nedostatok vody. Neviem teda, do akej miery je to reálne.
Štáty Perzského zálivu sa podobnú situáciu tiež skúšali istý čas vyriešiť. Dovážali ľadové kryhy z Antarktídy. Počas prepravy sa však stratilo príliš veľa vody a ukázalo sa, že to nie je dobrým riešením. Jedinou možnosťou tak zostáva odsoľovanie. Ale to je samo o sebe nákladné.
Ťažko povedať ako sa to rozhodnú riešiť, vzhľadom na to, že Irán je stále na zozname sankcií pre jadrový program. Je možné, že budú nútení svoj jadrový program opustiť. To by bola pozitívna správa.
O presídlení sa teda zatiaľ len hovorí. O aké ďalšie opatrenia ide?
Niektorí odborníci tento problém opisujú ako scenár „súdneho dňa“ – keď veľkým mestám hrozí reálne nebezpečenstvo, že im dôjde pitná voda, pokiaľ sa nenájdu nejaké radikálne riešenia.
V Teheráne preto majú veľké odstávky vody, najmä v noci, a znížený tlak vody. Tresty za nadmernú spotrebu, ktorú teraz veľmi prísne monitorujú, boli uvalené na domácnosti aj podniky. Vyberajú relatívne vysoké pokuty. Okrem toho ľuďom hrozí úplné odpojenie od siete, čo poznáme aj u nás – napríklad zákaz napĺňania bazénov v lete, keď nebolo veľa vody.
Hľadajú teda alternatívne zdroje, čo je samozrejme ďalší problém, pretože vodu treba niekde buď kúpiť alebo vytvoriť vlastné nádrže a cisterny pre obdobia, keď voda skutočne netečie.
Existujú zaujímavé čísla, ktoré ukazujú, že päť hlavných priehrad, ktoré zásobujú metropoly, je na absolútnom historickom minime – na úrovni približne desať percent svojej kapacity. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že sú naplnené len na päť percent svojej kapacity. Ešte je zima, ale keď prídu naozaj horúce letá, myslím, že s tým budú mať obrovské problémy.
Ktoré oblasti sú na tom zatiaľ najlepšie a ktoré sú naopak postihnuté najviac?
Najlepšia situácia je stále na pobreží Kaspického mora, v oblastiach Gilán a Mazandarán. Stále majú vodu, pretože ide o najvlhkejšiu oblasť v Iráne oddelenú od samotného Teheránu pohorím Alborz. Aj tu však môžu nastať problémy s napĺňaním nádrží, a to by spôsobilo obrovské ťažkosti v nadchádzajúcich mesiacoch alebo rokoch.
Najviac ohrozené regióny, ktoré dnes majú menej ako 500 kubických metrov na osobu na rok, sa nachádzajú v iných relatívne husto osídlených oblastiach. Ide o stredný Irán s mestami ako Isfahán a Jazd. Tento rok tam začali stavať 800 kilometrov dlhé potrubie s odsoľovanou vodou z Ománskeho zálivu. To by malo situáciu zlepšiť, ale odsoľovanie vody je drahé.
Okrem toho sú pravdepodobne najviac postihnuté oblasti na východe a juhovýchode krajiny, konkrétne oblasti Chorasánu, Sistánu a Balúčistánu, ktoré hraničia s Pakistanom. Hovorí sa, že hladina vody priehrad v okolí Mašhadu, ďalšieho veľkého obývaného mesta nachádzajúceho sa v blízkosti hraníc s Turkmenistanom, je už nižšia ako tri percentá požadovanej kapacity.
Faktom teda zostáva, že vláda s týmto bude mať pravdepodobne obrovský problém, keďže doteraz tomu nevenovala pozornosť. Naopak, zo správ, ktoré dostávam od Izraelčanov, vyplýva, že pracujú na pokračovaní jadrového programu na úkor riešenia problému s vodou.
Ideológia je tam stále mimoriadne silná a ak nič neurobia, ľudia budú vychádzať do ulíc. V takom prípade je možné, že vláda padne. Zdalo sa, že padne už po leteckých úderoch, ale nestalo sa tak. Prekvapilo ma, že americký prezident Donald Trump, ktorý bol vtedy vyzvaný, aby vyvinul ešte väčší tlak na Irán, povedal, že pád vlády nechce. Bolo to zvláštne.
Otázkou je, čo sa stane teraz. Naliehavosť situácie sa z mesiaca na mesiac zhoršuje a budú čeliť ešte jari a horúcemu letu. Vodu nemožno tak ľahko dopravovať. Treba vybudovať potrubia. Nejaký čas to trvá.
Najväčším problémom bude pravdepodobne Teherán, pretože mesto je preľudnené. Nachádza sa síce blízko Kaspického mora, ale tiež nie je jednoduché čerpať z neho vodu. More je súčasťou piatich štátov. Irán má len južnú časť a aj tak má Kaspické more problémy s doplňovaním vody. V istom zmysle je to teda neriešiteľná situácia. Aspoň tak to vidím ja.
Ako to môže ovplyvniť iránsku zahraničnú politiku — napríklad vo vzťahu k Afganistanu či Turecku, s ktorými Irán zdieľa riečne toky?
Keď hovoríme o Kaspickom mori a susedných krajinách, mohlo by to vyvolať napätie. Samozrejme, určite im nebude dovolené postaviť potrubie na čerpanie odsolených alebo upravených vôd z Kaspického mora. Nemyslím si, že by s tým ktorákoľvek z piatich krajín súhlasila, pretože Kaspické more nie je z hľadiska vodného režimu v dobrom stave.
A čo čerpanie vody z horských pásiem?
To je otázne, pretože zrážky prestali. Nie sú také hojné ako kedysi a v posledných rokoch výrazne poklesli, takže neviem, do akej miery budú ešte schopné dodávať vodu. Irán je príliš veľká krajina a je tam málo hôr.
Médiá uvádzali, že sa vláda pokúšala aj o vyvolávanie umelých zrážok.
Bolo to vyskúšané, ale nie je to všeliek. Musíme brať do úvahy napríklad aj leteckú dopravu a je to trochu nevyspytateľné. V oblakoch nemôžete robiť, čo chcete. V podstate sa to používa, keď chcete zabrániť zrážkam, napríklad počas osláv.
Skúšali to v Moskve a tiež v Číne, ale stojí to veľa peňazí. Takže si nemyslím, že je to spásna myšlienka. Ale hovorím to len ako niekto, kto nie je informovaný o tom, ako ďaleko pokročila technológia, aby bolo niečo také možné.
Nedávno Irán postihli výdatné zrážky, ktoré však spôsobili povodne. Myslíte si, že im takéto prudké dažde aj nejako pomôžu, alebo im to skôr ublíži?
Povodne sú vždy voda. Tá sa veľmi rýchlo hromadí, spôsobuje škody, a potom odtečie. Izrael tiež zasiahli silné dažde a teraz pršalo aj v Gaze, kde sú prívalové dažde.
Zažil som ich. Pred dvanástimi rokmi sme s manželkou boli na výlete pri Mŕtvom mori a zasiahli nás také prívalové dažde, že voda striekala zo skál a prúdy vody sa vlievali do Mŕtveho mora. A teraz to zažili znova. Ľudia nám hovorili, že nikdy predtým nič podobné nevideli. Počuli, že niečo podobné sa naposledy udialo asi pred päťdesiatimi rokmi a celé generácie nič podobné nezažili.
Môžete opísať, ako rast veľkých miest a urbanizácia ovplyvňuje vodný režim krajiny alebo ako sa v dôsledku toho krajina mení?
Nejde len o obyčajných ľudí, ale aj o firmy. Všetci potrebujú vodu. Naučili sme sa, že voda je niečo, čo tečie z kohútika. Máme šťastie, že je pitná. Aj u nás je to však potrebné riešiť, pretože splachovanie toaliet pitnou vodou je hrozným plytvaním, a krajiny, kde je nedostatok vody si to už uvedomili.
Je možné, že aj my budeme musieť tento problém včas riešiť. Hoci tento rok bol dosť daždivý, nasledujúcich päť rokov môže byť úplne iných.
V krajinách ako Irán, ktoré sa nachádzajú v subtropickej oblasti, to bude katastrofa. Myslím si, že v Strednej Ázii budú mať obrovské problémy, a to ani nehovorím o Afrike. Ďalším príkladom je povodie rieky Niger, kde za posledných 30 rokov museli zabiť milióny kusov dobytka. Nemali pre nich žiadnu potravu, a keďže nemali vodu, nemali iné východisko.
Môže situácia v Iráne ovplyvniť aj Európu?
Áno, vedie to k migrácii. A kam táto migrácia smeruje? Samozrejme do Európy, takže sa s tým budeme musieť vyrovnať. Ak sa sem presťahujú milióny ľudí, Európa už nebude o 50 až 100 rokov rovnaká.
Prídu sem ľudia, ktorí dnes žijú vo veľmi zlých podmienkach. To je celý pás Sahelu či subtropická oblasť západnej Ázie až po Pakistan. Aj India má v centrálnej časti počas suchého obdobia problémy s vodou na Dekanskej plošine.
Aké dlhodobé riešenia vidíte pre Irán, ktoré by krajine mohli v budúcnosti pomôcť?
Budú sa musieť naučiť hospodáriť so svojimi vodnými zdrojmi a investovať veľa peňazí do odsoľovania. Morskej vody tak neubudne, pretože ľadovce sa stále topia. Ale voda, čerpaná na spracovanie ako pitnej vody alebo inej vodu, nesmie byť slaná pre spoločnosti, ktoré potrebujú určitú kvalitu vody. No a to je a aj bude drahé, a bude to vyžadovať zdroje.
Energetické zdroje majú. Stačí, aby využili slnko – solárne zdroje. Určite tak budú môcť využiť túto príležitosť na čerpanie väčšieho množstva vody z morských zdrojov, ale budú sa musieť vzdať jadrového programu. Ako som spomínal, vidím to ako jediný pozitívny aspekt vodnej krízy.
Môže to dokonca zmiesť teokratický režim. Ľudia v takom systéme nechcú žiť, ale taký ten systém prosto je. A opäť, na vine je Západ, pretože nepodporil Šáha (pozn. Mohammad Rezá Šach Pahlaví). Nedovolil mu uskutočniť reformy, ktoré zamýšľal a aj realizoval. Boli kritizované za to, že nie sú „dostatočne demokratické“.
Samozrejme, keď zavádzate reformy a ste v krajine, kde voči nim existuje opozícia – duchovenstvo, ktoré sa proti nim búri, musíte ich nejako odsunúť na vedľajšiu koľaj. A tak ho západ nepodporil a v dôsledku toho umožnili vznik vlády, ktorá nemala s demokraciou nič spoločné a vládne v Iráne od roku 1979.
Stalo sa to približne pred 50 rokmi a viedlo to na cestu jadrových zbrojných pokusov a utláčaniu ľudí, ktorí sa bránia. A teraz sa určite budú brániť ešte viac.
Keď nemáte čo jesť a piť, tak vyjdete do ulíc. Zatiaľ súčasný režim neskolaboval, pretože bol tvrdý, neustúpil. Naučil sa, že je lepšie zastreliť stovky alebo tisíce ľudí, rovnako ako to kedysi urobila Čína na Námestí nebeského pokoja, aby ich zastrašil a mohol tak zostať pri moci. Ale keď vykonávate moc nesprávnym spôsobom a obyvateľstvo sa nemá dobre, je potrebné ju odstrániť. A vodná kríza môže v tom veľmi pomôcť.
Michaela Holíková