Láska k tancu i účelové manželstvo so "Zagorkou": Navždy odišiel Vlastimil Harapes, baletný majster a herec

„Na poludnie nás opustil po ťažkej chorobe v jednej z pražských nemocníc emeritný sólista Baletu Národného divadla Vlastimil Harapes. Česť jeho pamiatke!“ povedal v utorok hovorca českej prvej scény Tomáš Staněk. 

Harapes bol dlhoročným sólistom baletu Národného divadla, neskôr baletný súbor prvej českej scény viedol ako umelecký šéf. Na záver svojho angažmánu sa stal, ako jeden z mála, čestným členom českého Národního divadla, v roku 2016 vstúpil do Siene slávy ND. 

V roku 2012 získal Tháliu za celoživotné tanečné majstrovstvá. Muž, ktorého meno je pre mnohých synonymom českého baletu, našiel po skončení aktívnej tanečnej kariéry svoje miesto v muzikáli a činohre. „Cítime hlboký zármutok,“ uviedol riaditeľ Národního divadla Jan Burian.

"Odišiel významný divadelník, ktorý patril vo svojej dobe k našim najlepším tanečníkom, kvalitou porovnateľnou so svetom a ktorý zároveň osobným čarom, uplatňovaným v autentickej hereckej tvorbe, dokázal pritiahnuť pozornosť širokej verejnosti k tanečnému umeniu," dodal.

Len nie matematika a fyzika. Tanec!

Vlastimil Harapes sa narodil v Chomutove k piatim starším sestrám. Ako malý pôsobil v ochotníckom zbore, ktorý viedli jeho rodičia. Absolvoval pražské tanečné konzervatórium a hneď v roku 1965 nastúpil do baletného súboru Národního divadla.

Sólistom sa tu stal po piatich rokoch. „Vždy som chcel hrať na husle, ale môj učiteľ bol prísny, vôbec nepochopil, že by mohla výučba prebiehať formou - škola hrou, a úplne mi husle sprotivil,“ spomínal Harapes na svoje umelecké začiatky vo veľkom rozhovore. 

„Mamička však videla, že si stále niekde spievam a poskakujem a prihlásila ma na rytmiku do Chomutova. Tamojšia pani učiteľka potom rodičom povedala, že mám dobrý hudobný sluch a budem mať dobrú figúru, tak že by som mal ísť na konzervatórium. Keď ma potom naši ubezpečili, že tam nebude matika, fyzika a chémia, súhlasil som,“ dodal. V repertoári prvej scény účinkoval vo viac ako päťdesiatich rôznych inscenáciách. 

Kľúčovým okamihom Harapesovej kariéry bol rok 1971, kedy zažil prvý úspech v Prokofjevovom Rómeovi a Júlii. Milovníci baletu nezabudnú na jeho Merkucia, ktorému vtlačil fanfarónstvo, humor i provokujúce nezbedníctvo, ale ani na Rómea, ktorého tancoval dvadsať rokov.

Úspechy pribúdali doma aj v zahraničí, ako napríklad v Nemecku, ale aj úlohy od princov v Labuťom jazere a Giselle až po vynikajúceho Spartaka či Fauna vo Faunovom popoludní. Tanec študoval aj na petrohradskej baletnej škole, tancoval na popredných európskych scénach, medzi rokmi 1977 a 1983 bol stálym hosťom v Nemeckej porýnskej opere v Duisburgu a Düsseldorfe.

Herecký oddych od baletu

„Všetko to bolo krásne, precestoval som svet a hral som nádherné úlohy, ale bola to naozaj ´makačka´,“ hodnotil svoju kariéru. „Strašná drina. Druhýkrát by som si to  nezvolil,“ hovoril muž, ktorý je pre mnohých symbolom baletu. Svoje tanečné schopnosti však uplatnil aj vo filme.

Zahral si vo filme Starci na chmelu, v Markéte Lazarovej aj v hororovej rozprávke Panna a netvor. Nezameniteľnú úlohu učiteľa baletu stvárnil v Poledňákovej komediálnej trilógii Jak vytrhnout velrybě stoličku, Jak dostat tatínka do polepšovny a Jak se krotí krokodýli. Objavil sa i v snímkach Operace mé dcery či Bolero. 

Film pritom mohol dostať v živote talentovaného tanečníka prednosť. „Po škole som robil kamerové skúšky na film Markéta Lazarová, uspel som a režisér František Vláčil ma obsadil do úlohy šľachtica Kristiána. Moje úplne prvé zamestnanie teda bolo pre Filmové ateliéry Barrandov. Mädlil som si ruky, že zo mňa bude herec a zbavím sa všetkých tých tréningov,“ spomínal Harapes.

„Lenže som zistil, že ma nakrúcanie nebaví. Boli tam neskutočné časové prestoje, až hrôza, a tak som si povedal, že sa radšej vrátim k baletu. Začal som zase usilovne cvičiť, urobil konkurz do Národného divadla a zostal som tam štyridsať rokov,“ dodal. 

Účelové manželstvo so "Zagorkou"

Harapes sa pre svoj vzhľadný výzor nemohol sťažovať na nezáujem fanúšičiek, často bol považovaný za ideál mužskej krásy. „V Markéte Lazarovej som mal malú úlohu, potom som mal filmovú pauzu a potom prišiel Den pro mou lásku s Martou Vančurovou. Až vtedy mi začali chodiť listy od fanúšičiek, aby som im poslal podpísanú fotku,“ spomínal. 

Predstavil sa aj v televízii ako člen poroty obľúbeného programu StarDance. Nevyhol sa ani politike, vo voľbách do Senátu v roku 2016 kandidoval ako nestraník za hnutie ÁNO 2011 v obvode Praha 6. So ziskom 13,3 percenta hlasov skončil na štvrtom mieste a do druhého kola nepostúpil. 

Medzi rokmi 1986 a 1992 bol manželom speváčky Hany Zagorovej. Ako neskôr uviedol, vzali sa predovšetkým preto, aby si Zagorová mohla adoptovať malé dievčatko. „Nebol dôvod to hlásať. Malo to svoj účel. Hana veľmi túžila po dieťati, ale nemohla mať deti. Rozhodla sa pre adopciu. V tom čase si ho mohli adoptovať jedine manželia. A tak ma požiadala, aby sme sa vzali, keď sme sa tak poznali. A že bude mať dieťatko, nájdenca. Získala do starostlivosti dievčatko, Aničku. Mala asi štyri roky,“ spomínal Harapes v programe 7 pádů Honzu Dědka. 

„Účelové“ manželstvo vraj zaniklo, akonáhle sa Zagorová zamilovala do Štefana Margitu. Manželkou Vlastimila Harapesa bola aj herečka, režisérka a psychoterapeutka Elena Strupková.