Európska komisa v druhej polovici októbra predstaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel Európskej únie

Ministri financií Európskej únie rokovali v sobotu o udržateľnosti verejných financií a plánovanej reforme spoločných fiškálnych pravidiel. Okrem toho v druhý deň neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Prahe hovorili aj o harmonizácii priamych daní.

Európska únia po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 pozastavila platnosť svojich prísnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtových deficitov a verejných dlhov. Informujeme o tom na základe tlačovej správy ECOFIN rovnako ako správ agentúr DPA a Reuters.

Nemôžeme odsúvať fiškálnu disciplínu

"Napriek tomu, že sme sa po covidovej kríze plynule presunuli do energetickej krízy, nemali by sme odsúvať diskusiu o návrate európskych krajín k fiškálnej disciplíne. Európske vlády musia v súčasnosti zvyšovať štátne výdavky, aby pomohli domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. Nesmieme však úplne ignorovať významne sa prehlbujúce verejné dlhy v Európskej únie za uplynulých 20 rokov," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý viedol zasadnutie ECOFIN.

Európska komisia v druhej polovici októbra prestaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel Európskej komise, ktoré by mali krajinám ponúknuť individuálny spôsob zníženia dlhu, uviedol v sobotu podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Podľa neho hlavným cieľom fiškálnych pravidiel zostáva udržateľnosť verejných dlhov.

"To bude vyžadovať fiškálne korekcie, reformy, rovnako ako investície," uviedol Dombrovskis a signalizoval, že v rámci reformy sa bude väčšia pozornosť venovať vládnym investíciám. "Realistické, postupné a trvalé znižovanie pomerov verejných dlhov" k HDP vyžaduje podľa Dombrovskisa kombináciu všetkých troch spomenutých prvkov.

Pravidlá musia byť jasné

"Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické," uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.

Podľa pravidiel Európskej únie by sa verejné dlhy mali pohybovať pod 60 percent HDP a deficity verejných financií pod tri percentá HDP. Po pandémii však verejné dlhy mnohých krajín presahujú 100 percent HDP, pričom dlh Grécka predstavuje 185 percent HDP a Talianska okolo 150 percent HDP. Na druhej strane, dlh Estónska je len 18,1 percenta, Luxemburska 24,4 percenta a Litvy 44,3 percenta HDP.

"Vzhľadom na rozdielne úrovne dlhu medzi členskými štátmi nemôže existovať jeden prístup vhodný pre všetkých," uviedol Dombrovskis. Manévrovací priestor pre jednotlivé krajiny musí byť väčší, aj keď v hraniciach "spoločných pravidiel".

Európska únia plánuje, že od roku 2024 sa vráti k rozpočtovej disciplíne. Vojna na Ukrajine, geopolitické zmeny, zhoršenie ekonomických vyhliadok rovnako ako vysoké investície potrebné na boj proti klimatickej kríze sú faktory, ktoré sa musia zohľadniť pri reforme fiškálnych pravidiel.