Bez včiel sa náš život skončí. Ako zastavíme ich vymieranie?

Môžu lietať rýchlosťou až 29 km/h, ich krídla pri typickom bzučaní mávnu asi dvestokrát a za minútu stihnú navštíviť až desať kvetov. Včely sú rekordérky v mnohých ohľadoch, no predovšetkým je to hmyz, bez ktorého by sme si svet, ako ho poznáme dnes, vedeli predstaviť len ťažko.

Vôbec nejde o to, že sme ich vyšľachtili tak, aby nám produkovali med, peľ či liečivý propolis. A teda že by sme bez nich mali život o niečo menej sladký a zdravý. Ale skôr o skutočnosť, že až 71 zo stovky pre ľudstvo najdôležitejších plodín ráta pri opeľovaní so včelami.

Takže ak by vymreli, k zániku alebo minimálne veľmi rýchlemu úpadku by smerovalo celé ľudstvo. Na lepšiu predstavu si skúste pozrieť animovaný film Pán včielka a niečo sa tak hravo nalepí na vás aj deti. A ako je to teda s previazanosťou včiel a života na zemi?

„Ak by sme hovorili len o včelách medonosných, tak výrok, že do štyroch rokov po nich vymrieme tiež, nie je pravda. Pokiaľ by to však boli včely všeobecne, tak to by bol naozaj malér,“ povedal v relácii Rozstrel na iDNES.tv včelár a bádateľ českého Výskumného ústavu včelárskeho Dalibor Titěra.

Aj u nás žije niekoľko stoviek druhov včiel, pričom ak by v nejakej oblasti vyhynuli tie medonosné, zastúpia ich plynulo napríklad včely samotárky.

S akými nástrahami tieto usilovné tvory zápasia? Prečo celosvetovo ich populácia klesá a ako sme na tom na Slovensku? A čo majú včely spoločné napríklad s nami ľuďmi? Poďme si preletieť aspoň niekoľko odpovedí.

Včela pre všetko

A začnime od konca, pretože včely sú nám bližšie, ako si mnohí myslia. Žijú v podobných zložitých spoločenstvách a musia sa vyrovnať s problémami, ktoré z toho plynú. Napríklad s potrebou komunikácie, so starnutím alebo s rýchlym šírením infekčných chorôb.

Podľa vedcov má včela s človekom zhodných až 47,5 percenta genetických informácií. V porovnaní s ďalšími druhmi hmyzu sa včelie gény vyvíjajú pomalšie. Včely majú lepší čuch než muchy alebo komáre. Pomáha im pri orientácii a hľadaní potravy. Zato chuť majú výrazne horšiu.

„Včely sa učia rýchlo a dobre. Proces učenia u nich prebieha omnoho rýchlejšie a jednoduchšie ako napríklad u človeka,“ vysvetľuje Peter Rosenkranz z univerzity v nemeckom Hohenheime. Musia toho totiž za svoj krátky život stihnúť viac ako dosť. Navyše sa musia vo vražednom tempe preorientovávať vždy na iné a nové špecializácie.