Vystúpenie ministra zahraničných vecí RF S. V. Lavrova v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, Ženeva, 28. februára 2018
Vážený pán predseda,
Vážené dámy a vážení páni,
Medzinárodné vzťahy prežívajú epochu kardinálnych zmien ‒ pred našimi očami prebieha proces formovania obnoveného demokratického a spravodlivého polycentrického svetového poriadku. Tento proces sprevádzajú rozsiahle výzvy a hrozby, ktoré si vyžadujú kolektívnu súčinnosť, spojenie potenciálov v záujme efektívneho hľadania optimálnych ciest formovania rovnakej nedeliteľnej bezpečnosti, zvyšovania vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce, realizáciu štandardov, utvorených v humanitárnej oblasti za desaťročia. Na posledné roky pripadá celý rad jubileí súvisiacich so sférou ochrany ľudských práv.
V tomto roku si pripomíname 70. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Vidíme v tom vhodnú príležitosť na to, aby sme zhrnuli niektoré výsledky, načrtli nové postupy pri zjednocovaní úsilia medzinárodného spoločenstva.
Takáto práca je o to potrebnejšia, že bez ohľadu na určité úspechy, neprestávajú pokusy „upraviť“ ľudské práva tak, aby vyhovovali niečím konjunktúrnym záujmom, pretrvávajú nebezpečné tendencie využívania otázky ľudských práv ako zámienky na nátlak na „ nepríjemné“ a „nepohodlné“ krajiny.
Pred štvrťstoročím na Svetovej konferencii o ľudských právach vo Viedni všetci členovia medzinárodného spoločenstva jednomyseľne vyhlásili, že všetky práva, vrátane práva na rozvoj, sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomné závislé a vzájomne súvisiace. Avšak aj po 25 rokoch skupina štátov vytrvalo nástojí na priorite výlučne politických a občianskych práv, pričom ignoruje ich ekonomické, sociálne a kultúrne prvky. Toto priamo protirečí zásadám, zakotveným vo Viedenskej deklarácii a Akčnom pláne, vedie k vážnym chybám vo voľbe mechanizmov na podporu a ochranu ľudských práv.
Dnes sa koná tematická diskusia na vysokej úrovni, ktorú toho roku iniciovalo Rusko.
Táto platforma poskytuje obrovské možnosti na otvorenú výmenu skúseností o problémoch v sfére ochrany ľudských práv a spôsoboch ich riešenia. Dúfame, že diskusia pomôže pri náprave deformácií v činnosti Rady OSN pre ľudské práva, ktoré žiaľ, existujú.
Hlavný problém Rady OSN pre ľudské práva, - sú pretrvávajúce pokusy celého radu jej členov zachovať rozdeľujúce línie, politizovať jej prácu. Toto prekáža zjednoteniu úsilia na efektívne hľadanie odpovedí na výzvy spoločné celému ľudstvu, na zabezpečenie skutočného rešpektovania dôstojnosti a hodnoty ľudskej osobnosti.
Priťahuje pozornosť demonštračná nepripravenosť jednotlivých členských štátov Rady pod zámienkou slobody prejavu odsúdiť medzinárodný terorizmus v jeho všetkých formách a prejavoch. Pokladáme za neprípustné deliť teroristov na „dobrých“ a „zlých“, tým väč& scaron;mi, keď sa tak deje v závislosti od extrémistických cieľov alebo zdrojov ich financovania. Rusko naďalej bude tvrdo bojovať proti pomýleným praktikám podobných dvojakých štandardov, vrátane aj poskytovaním pomoci sýrskej armáde pri konečnej likvidácii teroristických hrozieb.
Boj proti terorizmu sa musí viesť na pevnom základe medzinárodného práva a národnej legislatívy. V tejto súvislosti vyvoláva veľké znepokojenie rozhodnutie administratívy USA zachovať nelegálnu väznicu Guantánamo, kde bez vzneseného obvinenia zadržiavajú ľudí a pravidelne ich podrobujú mučeniu.
Na zasadnutí Rady plánujeme predložiť návrh rezolúcie o celistvosti súdneho systému, ktorý má dôležitý význam pre zabezpečenie rovnakého prístupu k spravodlivému súdnictvu. Počas jeho prerokovávania očakávame konštruktívnu spoluprácu.< /font>
Som nútený konštatovať, že obvinenia z porušovania ľudských práv čoraz častejšie využívajú jednotlivé štáty ako zámienku na zavedenie jednostranných ekonomických sankcií, ktoré sú nezákonné a odsúdili ich početné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN. Rada OSN pre ľudské práva musí tiež zaujať jasnú pozíciu k tejto protiprávnej politike, ktorá sa priamo negatívne odráža na situácii bežných občanov.
Krajne nebezpečné sú situácie, keď sa pod rúškom porušovania ľudských práv „ospravedlňujú“ vojnové avantúry po zmene režimov v suverénnych štátoch. Nedávno pápež František povedal: „Zlo sa nedá poraziť zlom“. Nech je názor na Saddáma Husajna alebo M. al-Kaddáfího akýkoľvek, nech tí, čo ich zvrhli, odpovedia na jednoduchú otázku: znížila nezákonná intervencia utrpenia ľudí, ochránila to najdôležitejšie z ľudských práv , právo na život? Odpoveď je jasná. Nikdy v dejinách ľudstva úmyselné zničenie štátu jednoduchým ľuďom nič dobré neprinieslo. Práve naopak, civilnému obyvateľstvu vždy prinášalo humanitárnu katastrofu. Odtiaľto pramenia bezprecedentné vlny nelegálnej migrácie, ktorá zaplavila Európu, nebývalý nárast terorizmu, prenasledovanie kresťanov a predstaviteľov iných vierovyznaní.
V súčasnosti mimoriadne ťažkú humanitárnu krízu prežíva národ Sýrie. Rezolúcia BR OSN č. 2401 vytvorila rámec pre všetky strany na odsúhlasenie podmienok uľahčenia osudu civilného obyvateľstva na celom území Sýrie. Rusko spoločne so sýrskou vládou už teraz vyhlásili vytvorenie humanitárnych koridorov vo Východnej Ghute. Teraz všetko závisí od bojovníkov, ktorí sa tam usalašili a od ich sponzorov, ktorí zatiaľ zabraňujú poskytovaniu pomoci a evakuácii občanov, ktorí by chceli oblasť opustiť, a naďalej ostreľujú Damask. Apelujeme na členov tzv. americkej koalície , aby poskytli analogický humanitárny prístup do nimi kontrolovaných oblastí Sýrie, vrátane utečeneckého tábora „Rukban“ a celej oblasti okolo Al-Tanfu. Neodkladne treba tiež vyslať misiu OSN a Medzinárodný výbor červeného kríža na posúdenie situácie v Rakke, ktorú koalícia zbombardovala a ponechala napospas osudu s nevyriešenými aktívnymi mínovými poľami a celkom zničenou infraštruktúrou.
Napriek vynakladanému úsiliu v boji proti diskriminácii, xenofóbii a radikalizmu, v mnohých častiach sveta je možné pozorovať nárast prejavov rasizmu, agresívneho nacionalizmu a náboženskej intolerancie. Beztrestnosť nositeľov radikálnej ideológie podporuje línia mnohých štátov na absolutizáciu slobody prejavu, zhromažďovania a asociácií, napriek platnosti článku 4. Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.
Ako názorný príklad historického revizionizmu môže poslúžiť zákon, ktorý nedávno vstúpil do platnosti v Lotyšsku. Tento zákon dáva na jednu rovinu veteránov Druhej svetovej vojny a nacistických kolaborantov, ktorí sú priamo zodpovední za utrpenie a smrť miliónov ľudí. Mimoriadne znepokojenie vyvoláva prepisovanie dejín a rehabilitovanie nacistických prisluhovačov v Litve , „vojna s pomníkmi“ sovietskym vojakom - osloboditeľom v Poľsku. Na Ukrajine komplici esesákov sú povýšení na národných hrdinov, ultraradikáli v uniformách s nacistickou symbolikou usporadúvajú zlovestné fakľové pochody, zakladajú požiare, organizujú pogromy, cítia sa pánmi v krajine a vládne úrady sa na to len nečinne prizerajú.
Na Ukrajine zavládla atmosféra strachu a násilia. Rozmohlo sa prenasledovanie novinárov a kňazov, rozmohol sa boj proti odlišným názorom. Dejatelia kultúry majú zákaz vstupu na územie Ukrajiny, zakazujú sa knihy, televízne vysielania. Rastie počet úmyselne zakladaných požiarov a útokov na kultúrne centrá národnostných menšín a diplomatické zastupiteľstvá. Medzinárodné právne ochranné štruktúry musia nekompromisne zareagovať na takéto potláčanie základných práv a slobô ;d. Mimoriadnu pozornosť si vyžaduje zákon, ktorý prijala kyjevská vláda, hrubo obmedzujúci právo národnostných menšín na vzdelávanie v materinskom jazyku. Odporúčania Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva ( Odporúčania „Benátskej komisie“), aby tento zákon zmenili, Kyjev ignoruje.
Vážené dámy, vážení páni,
Dnes, ako vari nikdy predtým, je aktuálna úloha, aby ľudia rôznych národov a náboženstiev žili v zhode, aby sa vytvorili podmienky na pokojné spolužitie predstaviteľov rôznych kultúr, náboženstiev a etnických skupín. Rusko bude aj naďalej presadzovať princípy medzi civilizačného dialógu na multilaterálnych platformách.
Na záver by som chcel ešte raz zdôrazniť nevyhnutnosť pridržiavať sa pri práci v sfére ľudských práv všeobecne prijatých právnych zásad. Pokusy vnucovať jednostranné prístupy, predkladať ultimáta namiesto hľadania konsenzu, to bude len kladenie prekážok kolektívnemu úsiliu, zameranému na ochranu ľudských práv a morálnych hodnôt.
Ďakujem za pozornosť. Želám vám úspešné rokovanie.
Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike