Zmenu v Maďarsku priniesla erózia prosperity. Najviac zavážil prepad životnej úrovne, tvrdí analytik

Z ekonomického pohľadu sa víkendová politická zmena v Maďarsku dá čítať aj ako dôsledok postupnej erózie prosperity. Krajina totiž vstupovala do volieb po troch rokoch praktickej stagnácie, keď po poklese v roku 2023 nasledovalo len veľmi slabé oživenie.

Medzinárodný menový fond aj Európska komisia v tejto súvislosti opakovane upozorňovali na kombináciu slabých investícií, zvýšenej inflácie, vysokej neistoty a slabšieho podnikateľského sentimentu, ktoré tlmili rast aj dôveru. Poukázal na to v komentári k výsledkom maďarských volieb analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Prepad životnej úrovne

„Politicky najnákladnejší bol zrejme prepad životnej úrovne: priemerná inflácia v roku 2023 dosiahla 17,6 percenta a ceny potravín sa na vrchole pohybovali takmer o 50 percent vyššie než rok predtým. Až neskôr ich začala tlmiť prísna menová politika, slabší domáci dopyt a priaznivejší vývoj cien energií a dovozov,“ priblížil ekonóm.

V marci 2026 síce už inflácia spomalila na 1,8 percenta, to však podľa neho nevymazalo predchádzajúci šok pre domácnosti.

K tomu sa pridali aj dlhodobo slabšie verejné financie, pripomenul Kočiš. Deficit verejnej správy Maďarska dosiahol v minulom roku 4,7 percenta hrubého domáceho produktu a verejný dlh zostal na úrovni 74,6 percenta HDP. Vláda tak mala len obmedzený priestor ďalej podporovať rast fiškálnou expanziou.

„Dá sa preto predpokladať, že voliči reagovali aj na dlhšie obdobie slabej výkonnosti, vysokej inflácie a pocitu, že krajina stráca čas, ako aj časť svojho európskeho a investičného potenciálu,“ zhodnotil analytik. Zároveň však upozornil, že voľby sú vždy komplexnou záležitosťou a ekonomický rozmer je len jedným z faktorov, ktoré formujú konečné rozhodovanie voličov.

Trhy budú podľa neho víťazstvo Tiszy pravdepodobne vnímať najmä ako šancu na predvídateľnejší vzťah s EÚ a postupné zvýšenie pravdepodobnosti odblokovania časti zmrazených eurofondov, čo by mohlo podporiť investície aj hospodársky rast.

Samo osebe to však nebude znamenať rýchly obrat. Aj nová vláda bude narážať na potrebu fiškálnej konsolidácie, obnovy produktivity a slabší externý dopyt.

Komplexné výzvy

„Pred novou vládou tak stoja komplexné výzvy, ktorých riešenie si vyžiada čas, pričom zmeny a prípadné reformy sa budú odohrávať v neistom prostredí a napätej geopolitickej situácie,“ doplnil Kočiš.

Hlavný ekonóm investičnej platformy Portu Jan Berka pripomenul, že trhy už dlhší čas vsádzali na prehru Viktora Orbána v parlamentných voľbách.

Bolo to vidieť na posilňujúcom forinte aj klesajúcich výnosoch maďarských dlhopisov. Jednoznačný výsledok volieb a výrazná prevaha strany Tisza, ktorá získala ústavnú väčšinu, môže podľa analytika dodať maďarským aktívam ďalší impulz k rastu.

„Investori tým neoceňujú len zmenu vlády, ale predovšetkým nádej na koniec Orbánovho režimu, ktorý bol pre ekonomiku dlhodobou brzdou. Maďarsko sa v posledných rokoch potýkalo s nedostatkom investícií, eróziou inštitúcií aj rastúcou izoláciou v rámci EÚ,“ konštatoval Berka s tým, že trhy vsádzajú na obrat krajiny smerom k Bruselu.

Ten by mohol odblokovať miliardy eur z európskych fondov a zároveň znížiť náklady štátu na financovanie dlhu, ktoré boli dlhodobo vyššie ako inde v regióne.

„Eufória však nebude trvať večne. Hneď ako odznie prvá vlna optimizmu, investori začnú pozorne sledovať konkrétne kroky novej vlády. A práve tam môže prísť vytriezvenie. Péter Magyar totiž nie je úplným opakom Orbána. V mnohých oblastiach, vrátane postoja k Ukrajine alebo energetických väzieb na Rusko, sa dá očakávať kontinuita. Výrazný obrat v týchto otázkach preto nie je v krátkodobom horizonte reálny,“ avizoval Berka.

Príliš ambiciózne podľa neho pôsobí aj sľub prijatia eura. „Ten síce zvyšuje atraktivitu krajiny v očiach investorov, realitu však koriguje fakt, že Maďarsko v súčasnosti nespĺňa ani jedno z maastrichtských kritérií,“ doplnil ekonóm.