Zdeněk Svěrák: Čo považuje za svoj životný hriech a čo kritikom prekáža na jeho filmoch

Umenie napísať scenár tak, aby bol čo najpresvedčivejší, priviedol k dokonalosti. A aj keď sa stal jednou z najvýraznejších osobností českej kultúry, po celý život je „fanúšikom“ jednoduchého života. Všíma si bežných ľudí, ich gestá aj slabosti, miluje „krčmové” jedlá a zaujímavé situácie si vždy zapisuje do zápisníka.

Zdeněk Svěrák sa narodil 28. marca 1936 v Prahe do rodiny Františka a Růženy Svěrákovcov. Ešte pred jeho narodením rodinu poznačila ťažká tragédia. Ich prvý syn, tiež Zdeněk, zomrel ako päťročný na sepsu po tom, čo stúpil na hrdzavý klinec.

Rodičia niesli bolestnú stratu veľmi ťažko a matka sa dokonca pokúsila o samovraždu. Svojho druhého syna pod ťarchou tejto traumy vychovávali až úzkostlivo. Neskôr sa im ešte narodilo tretie dieťa, dcéra Božena.

Zdeněk Svěrák

Je český dramatik, scenárista, herec, spisovateľ a textár, jedna z najvýraznejších osobností českej kultúry. Vyštudoval český jazyk a literatúru, krátko pôsobil ako učiteľ, neskôr pracoval v Československom rozhlase. Spolu s Ladislavom Smoljakom vytvoril fenomén Divadla Járy Cimrmana a ako scenárista sa podpísal pod filmy Na samotě u lesa, Vesničko má středisková, Obecná škola či Kolja, ktorý získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

Sen o písaní

Zdeněk označoval svojho „tatínka” za technického génia, ktorý vedel zostrojiť aj vlastný televízor. Otec si želal, aby zo syna vyrástol vyštudovaný elektrotechnický inžinier, no to sa nestalo.

Pred druhou svetovou vojnou a na jej začiatku bývala rodina Svěrákových v Prahe v služobnom byte. Jednému z Nemcov sa byt páčil a mal oň záujem.

Označil preto Zdeňkovho otca za nespoľahlivého a v roku 1942 ho prepustili zo zamestnania, čím rodina prišla aj o bývanie. Presťahovali sa preto do otcovho rodiska, Kopidlna, a až po vojne sa vrátili späť do Prahy. Tieto vojnové spomienky spracoval Zdeněk neskôr v knihe Po strništi bos.

Už v mladosti sa uňho výrazne prejavoval vz...