Konflikt na Blízkom východe už prináša náklady, inflácia zrýchľuje

Konflikt na Blízkom východe už prináša ekonomikám náklady. Inflácia v eurozóne zrýchlila v marci na 2,5 percenta z februárových 1,9 percenta, a to najmä v dôsledku prudkého rastu cien energií.

Dostala sa tak najvyššie od začiatku minulého roka. Vyššie inflačné očakávania sa premietli aj do horšej nálady spotrebiteľov, čo môže znížiť spotrebu domácností a negatívne ovplyvniť ekonomický rast.

V aktuálnom komentári to konštatoval analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií Richard Kubas.

Vzrástli ceny energií

„Hlavným zdrojom akcelerácie cien boli energie. Tie v medzimesačnom porovnaní v eurozóne vzrástli až o 6,8 percenta,“ vyčíslil. Vplyv na celkovú infláciu je podľa neho zatiaľ relatívne mierny aj preto, že ceny energií predstavujú iba o niečo menej ako desatinu spotrebného koša.

Ich vývoj sa zároveň významne líši medzi jednotlivými krajinami. Viac ako 10 percent medzimesačný rast zaznamenali Luxembursko, Litva a Írsko, zatiaľ čo Slovensko a Slovinsko patrili k najmenej zasiahnutým štátom.

„Rozdiel závisí od miery, v akej sú spotrebitelia naviazaní na aktuálne spotové ceny a v akej na budúce ceny kontraktov. Ceny elektriny a plynu pre domácnosti sú na Slovensku závislé od cien budúcich kontraktov, čo zapríčiňuje väčšiu stabilitu cien a pomalší prenos výkyvov na spotovom trhu do cien pre domácnosti,“ vysvetlil analytik.

Zároveň poukázal na to, že index spotrebiteľskej nálady v eurozóne zaznamenal v marci najnižšiu hodnotu od druhej polovice roka 2023. Za klesajúcou náladou je pritom najmä výrazný nárast inflačných očakávaní, ktoré sú aktuálne najvyššie od polovice roka 2022 a na podobných úrovniach ako koncom roka 2021, keď inflácia v eurozóne začala akcelerovať.

„Spotrebitelia tiež očakávajú zníženie výkonu ekonomík a aj svojej individuálnej finančnej situácie. Negatívne očakávania sa spravidla odrážajú aj na spomalení ekonomického rastu,“ upozornil Kubas.

Globálny rast sa spomalí

Takýto vývoj naznačuje aj nová prognóza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá výrazne zrevidovala očakávaný ekonomický rast v tomto roku najmä pre krajiny eurozóny. Menový blok podľa tejto predpovede porastie iba o 0,8 percenta oproti 1,2 percenta, očakávaným ešte v decembri minulého roku.

Globálny rast by mal spomaliť z 3,3 percenta na 2,9 percenta. Vplyvom vojny na Blízkom východe zároveň zrýchli inflácia, ktorú OECD očakáva v eurozóne tento rok na úrovni 2,6 percenta oproti 1,9 percenta percenta v predchádzajúcej prognóze.

Znepokojivým podľa analytika zostáva vývoj na trhu s hnojivami. Blízky východ je jedným z ich hlavných výrobcov, keďže vznikajú aj ako vedľajší produkt pri ťažbe fosílnych palív.

„Hormuzským prielivom, ktorý ostáva naďalej zatvorený, zvyčajne prúdi až tretina svetového obchodu s hnojivami. Jedným z najdôležitejších a najefektívnejších zúrodňovačov je močovina. Tej prechádza cez Hormuz až 50 percent svetovej produkcie. Veľká časť hnojív tak uviazla v regióne a nedostáva sa na svetový trh,“ priblížil.

V dôsledku toho cena hnojív od začiatku vojny narástla o približne dve tretiny a za historicky najvyššou hodnotou zo začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stráca len približne 15 percent. „Vysoké ceny hnojív sa tak časom pravdepodobne podpíšu na vyššej cene potravín buď priamo, alebo vplyvom nižšej úrody. Vplyv na infláciu pritom historicky prichádza s omeškaním, niekedy aj dlhším ako šesť mesiacov,“ avizoval Kubas.