Múzeum gulagu v Moskve nahradí múzeum obetí genocídy sovietskeho národa, zameria sa na zločiny nacistov

V Moskve na mieste uzavretého Múzea dejín gulagu, venujúceho sa sovietskym represiám a koncentračným táborom, úrady otvoria Múzeum pamiatky obetí genocídy sovietskeho ľudu. Uviedla to dnes agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenované, dobre informované zdroje.

Informácie o chystanom otvorení nového múzea sa objavili na internetovej stránke doterajšieho múzea gulagu. "Expozícia zahrnie všetky etapy vojnových zločinov nacistov v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny," píše sa na webe.

Temná stránka sovietskych dejín

Múzeum gulagu, pripomínajúce temné stránky sovietskych dejín, úrady uzavreli v novembri 2024 pod zámienkou, že nespĺňa požiarne predpisy. "Zatiaľ nie je známe, čo sa stane s 5000 exponátmi múzea gulagu," napísal portál RBK.

Podľa moskovskej radnice sa nové múzeum otvorí v tomto roku. Múzeum povedie Natalja Kalašnikovová, ktorá od vlaňajšieho januára vedie múzeum smolenskej pevnosti.

Kalašnikovová bola podľa ministerky kultúry Olgy Ljubimovovej vyznamenaná medailou za posilnenie obrany Ruskej federácie a medailou účastníka špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva nazýva už štyri roky trvajúcu vojnu proti Ukrajine. Kalašnikovová podľa RBK organizovala koncerty pre vojakov na fronte.

"Jednou z kľúčových úloh (nového múzea) je vytvárať u súčasnej generácie pevné odmietanie nacizmu v ľubovoľnej podobe. To je mimoriadne dôležité teraz, keď už takmer nezostali (nažive) skutoční svedkovia tých strašných udalostí," vyhlásila.

Veľká vlastenecká vojna

Veľká vlastenecká vojna je sovietsky názov pre časť druhej svetovej vojny od útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz 22. júna 1941. Dovtedy bol Sovietsky zväz fakticky spojencom nacistického Nemecka, ktorému dodával suroviny potrebné na vedenie vojny. Sovietske armády v súlade s tajným paktom medzi Berlínom a Moskvou vpadli 17. septembra 1939 do Poľska, ktoré sa od 1. septembra bránilo nemeckej agresii.

Múzeum dejín gulagu, ktoré bolo v Rusku jediným veľkým múzeom, ktoré sa venovalo sovietskym represiám, otvorilo svoje brány v roku 2001. Za prvých deväť mesiacov roku 2024 ho navštívilo 46-tisíc ľudí.

Expozícia zahŕňala oficiálne archívne dokumenty, fotografie i osobné predmety a pamäte obetí represií. Súčasťou múzea bolo aj dokumentačné stredisko, ktoré návštevníkom pomáhalo dohľadať informácie o rodinných príslušníkoch, ktorí zmizli počas čistiek v časoch stalinizmu.

Múzeum o temnej stránke sovietskych dejín úrady uzavreli v čase vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, v časoch povzbudzovania vlastenectva a glorifikácie vojenskej sily a úspechov Sovietskeho zväzu, napísala vtedy agentúra AFP. Pohľad Rusov na Josifa Stalina, ktorého režim si vyžiadal milióny obetí, však zďaleka nie je jednotný. AFP hovorila aj s Julijou, ktorá sa hrdo vyhlásila za stalinistku. "Existuje veľa klamstiev o sovietskom režime. Ľudia zomierajú v každej dobe, nemôžete robiť pamätníky pre každú éru," povedala.