Protesty mladých menia politickú mapu viacerých krajín
Od Mexika po Nepál vlani protestovali mladí ľudia frustrovaní korupciou, chudobou a prudko rastúcimi životnými nákladmi.
Hoci takzvané protesty generácie Z v rôznych krajinách vyvolal celý rad konkrétnych problémov, ich základná príčina sa zdala byť univerzálna – generácia požaduje sociálnu a politickú zmenu.
„Existuje pocit, že systém zneužil ľudí, ktorí prispievajú obrovským podielom, pokiaľ ide o ľudský kapitál, prácu a (financie),“ povedal pre Context Sudhanshu Kaushik, zakladateľ Centra pre mládežnícku politiku (CYP), ktoré sa zameriava na občiansku angažovanosť mladých ľudí, z Washingtonu, D.C.
„Ale čo za to (dostávajú) späť? Sociálne zabezpečenie je veľmi obmedzené. Ekonomické príležitosti sa zmenšili a neistota vzrástla.“
Výsledky protestov
V novembri tisíce mladých ľudí protestovali po celom Mexiku a odsudzovali rastúce násilie, korupciu a zneužívanie moci po verejnej vražde starostu, ktorý bol známy bojom proti kriminalite.
V Nepále smrteľné protesty proti zákazu sociálnych médií, korupcii a nepotizmu (zvýhodňovanie blízkych osôb pri udeľovaní verejných funkcií či zákazok) v septembri zvrhli vládu.
Verejný hnev sa prejavil aj v Peru, Indonézii, Maroku, Madagaskare, Timore-Leste, na Filipínach, Maldivách a inde.
V Peru mladí ľudia vyšli do ulíc, aby kritizovali dôchodkový systém krajiny, no demonštrácie poháňal aj dlhodobý hnev voči kongresu a prezidentke Dine Boluarteovej, ktorá bola v októbri odvolaná z funkcie.
Madagaskarský prezident Andry Rajoelina v októbri rozpustil vládu po smrteľných protestoch vedených mládežou.
„Ľudia sú čoraz uvedomelejší v tom, čo by mali od svojich lídrov očakávať,“ povedal Steve Killelea, zakladateľ Inštitútu pre ekonomiku a mier (IEP), think-tanku so sídlom v austrálskom Sydney.
„Máte tu aj sociálne médiá a internet... Mladí ľudia dnes majú príležitosť skúmať a získať obrovské množstvo informácií, ku ktorým by sa povedzme pred 20 rokmi nikdy nedostali.“
Paradox sociálnych médií
Mladí protestujúci vo veľkom využívajú sociálne médiá na organizovanie a mobilizáciu. Poukazujú na protivládne hnutia na Srí Lanke v roku 2022 a v Bangladéši a Keni v roku 2024.
„Bezlíderské hnutia vedené sociálnymi médiami len zriedka prinášajú v praxi skutočné zmeny,“ upozornil však Joshua Kurlantzick, hlavný výskumný pracovník pre juhovýchodnú a južnú Áziu v newyorskom Rade pre zahraničné vzťahy.
„Príliš časté spoliehanie sa na sociálne médiá pri organizovaní protestov končí plytkými protestmi, ktoré režimy dokážu potlačiť alebo ktoré sa nepremietnu do efektívneho vládnutia,“ povedal.
Dodal, že vlády môžu reagovať tým, že sociálne médiá zneužijú na šírenie dezinformácií, rozdeľovanie protestujúcich a využívanie povrchnej online angažovanosti, pričom môžu použiť silu na zastrašenie demonštrantov, ktorým často chýba hlbšie odhodlanie.
Odborníci na medzinárodné vzťahy však očakávajú ďalšie povstania vedené mládežou v roku 2026, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť mnohé nadchádzajúce voľby.
„Takéto protesty môžu pribúdať v USA, Juhoafrickej republike, Francúzsku, Bangladéši a Pakistane,“ predpovedal Kurlantzick.
Varoval však, že mladým môže chýbať jasný plán, ako premeniť požiadavky na politiku.
Veľká pozornosť sa bude upierať na Bangladéš, kde sa voliči chystajú k februárovým voľbám po minuloročnom krvavom zásahu proti študentským protivládnym protestom, ktorý vyústil do vzbury generácie Z a zosadenia premiérky Sheikh Hasinovej. Tá sa nachádza v exile v Indii a bola v neprítomnosti odsúdená na trest smrti.
Politický výskumník Altaf Parvez z Dháky uviedol, že v predvolebných kampaniach očakáva „prísľuby zamerané na mládež“, no pochybuje, že povedú k hmatateľným zmenám, ako je zlepšenie pracovných príležitostí pre mladých ľudí v krajine, kde je politická organizácia slabá.
„U niektorých lídrov mládežníckeho hnutia sú viditeľné pravicové tendencie. V takejto situácii je ťažké očakávať zmysluplné reformy a progresívnu transformáciu krajiny a spoločnosti prostredníctvom nasledujúcich volieb.“
Mladá sila
Kaushik uviedol, že vlády by mali byť vyzývané, aby mladých ľudí vítali v centrách moci a na platformách politických strán, aby rozvojové krajiny s početnou populáciou vo veku 18 až 35 rokov odrážali ich potreby a požiadavky.
„Je potrebné znížiť priemerný vek, aby bolo viac ľudí, ktorí sú reprezentatívni, rozumejú vývoju spoločnosti a technológií a úlohe, ktorú zohrávajú, aby sa politiky tvorili s perspektívou mladých ľudí,“ povedal.
Po protestoch generácie Z oznámilo niekoľko ďalších krajín voľby v roku 2026, vrátane Nepálu. Tam sa bude hlasovať v marci, v Peru v apríli a v Maroku v septembri.
Tanuja Pandeyová (24), jedna z hlavných postáv protestov v Nepále, uviedla, že dúfa, že ľudia v jej veku založia politické strany a budú kandidovať vo voľbách.
„Táto mladá sila musí kandidovať a byť zvolená. Existujúce strany by mali dať šancu aj mladším členom,“ povedala z Káthmandu. „Reformy prídu, ak budú mladí ľudia zvolení (do parlamentu),“ dodala.
Niektorí analytici tvrdia, že kombinácia volebných kampaní a právnych reforiem spolu s pouličnými protestmi a štrajkami môže priniesť trvalú zmenu.
Killelea vyzval vlády, aby podporovali spravodlivejšie rozdelenie zdrojov prostredníctvom zlepšenia vzdelávacích a zdravotníckych systémov a vytvárania silnejšieho podnikateľského prostredia, ktoré ponúka skutočné príležitosti.
„Nemusia meniť systém zo dňa na deň, dôležitá je postupná zmena, ktorá skutočne reaguje na potreby protestujúcich. Systémová zmena si vyžaduje čas,“ uzavrel.