EÚ by podľa Madridu mala opäť zvážiť sankcie voči Rodríguezovej, hovorí o nepísanej dohode
Európska únia by mala zvážiť sankcie, ktoré v minulosti zaviedla voči súčasnej dočasnej venezuelskej prezidentke Delcy Rodríguezovej. Dnes to povedal španielsky minister zahraničia José Albares. Podľa neho platí nepísaná dohoda, že sankcie sa neuvaľujú na hlavy štátu. EÚ sankcie voči političke zaviedla v roku 2018, keď Rodríguezová bola viceprezidentkou Venezuely.
Tento týždeň sa Rodríguezová stala venezuelskou dočasnou prezidentkou po tom, ako americké jednotky v sobotu uniesli z Caracasu prezidenta Nicolása Madura. S novou hlavou štátu chce rokovať napríklad Kolumbia, ktorá pozvala Rodríguezovú na návštevu.
"Všetci Európania to musia znovu zvážiť," uviedol Albares o sankciách voči venezuelskej predstaviteľke. Podľa neho v EÚ platí nepísané pravidlo, že sankcie sa neuvaľujú na hlavy štátu. To má podľa neho pomôcť udržaniu dialógu.
"Sankcie sú prostriedkom na dosiahnutie nejakého cieľa, nie cieľom samy o sebe," povedal Albares v rozhovore. Ten zverejnila stanica La Sexta ešte pred tým, ako Caracas oznámil prepustenie väzňov, medzi ktorými je podľa dostupných informácií aj päť Španielov.
Kvôli sankciám má Rodríguezová zákaz vycestovať do štátov EÚ a jej majetok v členských krajinách Únie je zmrazený. Albares však poukázal na skutočnosť, že Rodríguezová dostala už v roku 2023 jednorazovú výnimku zo sankcií, aby mohla pricestovať na summit EÚ-CELAC (Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku) v Bruseli.
Španielsko po zmene hlavy štátu vo Venezuele uviedlo, že chce rokovať s Rodríguezovou aj s lídrami venezuelskej opozície. Madrid by chcel mať úlohu sprostredkovateľa v prechode k slobodným voľbám v latinskoamerickej krajine. Španielsko neuznalo oficiálne výsledky prezidentských volieb vo Venezuele v roku 2024, keď venezuelské úrady tvrdili, že zvíťazil Maduro.
Ako aj ďalšie krajiny Španielsko kritizovalo, že volebná komisia nezverejnila úplné a transparentné volebné výsledky. Madrid však neuznal za prezidenta ani opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza, ktorý však do európskej krajiny utiekol kvôli nátlaku venezuelských úradov a v Španielsku dostal azyl.