Rusko stupňuje represie na umlčanie odporu. Na mučení sa podieľajú aj lekári, tvrdí spravodajkyňa OSN
Rusko stupňuje represie, aby umlčalo odpor voči vojne na Ukrajine, uviedla spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Rusku Marijana Kacarovová. Útlak je namierený proti civilistom, novinárom aj ukrajinským väzňom a zahŕňa aj mučenie, na ktorom sa podieľajú aj lekári, vyplýva zo správy, z ktorej citujú agentúry AP a DPA.
Kacarovová povedala, že ruské úrady zintenzívnili používanie "trestného stíhania, dlhodobého väznenia, mučenia a zlého zaobchádzania" na potlačenie opozície voči vojne nariadenej prezidentom Vladimirom Putinom.
"Represie sa stupňujú... a stávajú sa masívnymi," povedala spravodajkyňa novinárom v Ženeve pred predložením správy Rade OSN pre ľudské práva. Rada zriadila jej post po začatí totálnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Správa uvádza, že v sledovanom roku, počnúc polovicou roku 2024, sa počet súvisiacich trestných stíhaní zvýšil. Pritom "najmenej 3905 ľudí bolo odsúdených na základe správnych alebo trestných obvinení za pokojný disent".
"Mučenie a zlé zaobchádzanie v Ruskej federácii je aj naďalej rozšírené a systematické. Postihuje nielen ruských občanov, ale aj ukrajinských vojnových zajatcov a civilných väzňov," stojí v správe. "V rokoch 2024 a 2025 bolo zdokumentovaných najmenej 258 prípadov mučenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní, väzenského personálu a väzňov konajúcich na príkaz väzenských úradov," konštatuje správa.
Na mučení sa pritom podieľajú aj lekári a zdravotnícky personál, uviedla osobitná spravodajkyňa, ktorá podľa DPA zdokumentovala najmenej 50 takýchto prípadov. Ruské úrady s Bulharkou Kacarovovou nespolupracujú a k jej poslednej správe sa nevyjadrili.
Nedávno spravodajkyňa informovala, že do júla bolo na federálny ruský zoznam extrémistov a teroristov zapísaných viac ako 150 detí vo veku 14 až 17 rokov. Niektoré boli podľa nej obvinené z vlastizrady a mučené za účelom vynútenia priznania.
Okrem toho bolo do polovice júla dohromady 1040 osôb a organizácií označených za takzvaných zahraničných agentov, takmer štvrtina z nich boli novinári. Len od januára bolo za zahraničných agentov označených 133 osôb.