Slováci menia prístup k antibiotikám. Nový prieskum ukázal výrazný pokles ich spotreby
Všeobecná zdravotná poisťovňa v apríli zverejnila alarmujúce zistenia o nadmernej spotrebe antibiotík za rok 2024. Z analýzy poisťovne vtedy vyplynulo, že každý druhý poistenec mal za posledné tri roky predpísané antibiotiká. Šokujúce zistenia sa týkali najmä detí. Dáta odhalili, že v prepočte každé druhé dieťa vo veku do jedného roka malo predpísané antibiotiká. VšZP zároveň spustila osvetovú kampaň, v rámci ktorej intenzívne apelovala na zodpovedné užívanie antibiotík. Vzdelávacia kampaň bola určená pre odbornú aj širokú verejnosť.
Výsledky analýzy ukázali pokles užívania ATB
Septembrová analýza najväčšej zdravotnej poisťovne potvrdila štatisticky významný efekt jej osvetových aktivít zameraných na zodpovedné užívanie antibiotík. V porovnávacom období máj až júl 2024 a máj až júl 2025 sa znížil počet pacientov s predpísanými antibiotikami na respiračné ochorenia o 41-tisíc, čo znamená pokles o 18 percent. Počet predpísaných balení klesol o 52-tisíc, čo predstavuje medziročný pokles o 17 percent.
„Tieto čísla ukazujú, že intenzívna osvetová kampaň odbornej aj širokej verejnosti má význam. Konkrétne údaje hovoria o poklese z 529-tisíc balení antibiotík v období od mája do júla 2024 na 481-tisíc balení v rovnakom období tohto roka,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.
Pri predpisoch týchto liekov na respiračné ochorenia išlo podľa jeho slov o štatisticky významný pokles z 298-tisíc na 246-tisíc balení.
Deti ako riziková skupina
Najpozitívnejší vývoj bol zaznamenaný práve u najohrozenejšej skupiny. Jarná analýza VšZP upozornila, že v prepočte každé dieťa vo veku 1 až 8 rokov malo v roku 2024 predpísané antibiotiká. Avšak za trojmesačné sledované obdobie roku 2025 došlo k poklesu počtu detských poistencov s predpísanými antibiotikami o 33 percent a k úbytku počtu balení o 35 percent.
Predpisovanie antibiotík bez CRP testov
Napriek uvedenému pozitívnemu posunu zostáva predpisovanie antibiotík bez predchádzajúcich laboratórnych CRP testov naďalej problematické.
V období január 2024 až júl 2025 až 80 percent poistencov, ktorí navštívili všeobecného lekára pre deti a dorast, dostalo antibiotiká na respiračné ochorenia bez realizácie CRP vyšetrenia. Pritom väčšina infekcií horných dýchacích ciest má vírusový pôvod a antibiotikami sa nelieči. CRP test je efektívnym diagnostickým nástrojom, ktorý pomáha rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu. Na základe výsledkov CRP môže lekár cielene rozhodnúť o potrebe nasadenia antibiotickej liečby.
Slovensko patrí k rekordérom v spotrebe liekov
VšZP ďalej upozorňuje na závažnejší kontext a to medzinárodné porovnanie. Slovensko figuruje medzi krajinami s najvyššou spotrebou liečiv v Európe - približne 30 balení na obyvateľa ročne, čo prevyšuje európsky priemer o päť balení. Slováci navštevujú lekárov v priemere 11,1-krát ročne v porovnaní so siedmimi návštevami podľa priemeru OECD.
Dôsledky sa odrážajú aj v priemernom veku dožitia v zdraví, kde Slovensko zaostáva za európskym štandardom takmer o sedem rokov. Kým na Slovensku dosahuje 56,8 roka, európsky priemer je 63,1 roka.
Európsky problém antibiotickej rezistencie
Neodôvodnené užívanie antimikrobiálnych látok môže spôsobiť, že tieto kľúčové lieky strácajú účinnosť a vytvárajú rezistenciu voči bakteriálnym infekciám. Podľa európskych údajov zomiera ročne 35 tisíc ľudí ako priamy dôsledok infekcií odolných voči antimikrobiálnym látkam. „K racionálnemu nasadzovaniu antibiotickej liečby môže prispieť lekár, dôsledným zvážením ich potreby, na základe využitia dostupných diagnostických metód, ako aj pacient, ktorý nebude na lekára vyvíjať tlak, aby mu antibiotiká predpísal, hoci si to jeho zdravotný stav nevyžaduje,“ uzavrel Jurových.