Ruská armáda zažíva jeden korupčný škandál za druhým. Generál smeruje za mreže len tri mesiace po vymenovaní
Ruský generál Denis Putilov, ktorý bol náčelníkom obrnenej techniky v jednom zo štyroch vojenských okruhov krajiny, si má za prijímanie úplatkov pri štátnych zákazkách odpykať 8,5 roka v trestaneckej kolónii s prísnym režimom. O rozsudku dnes informoval ruský Vyšetrovací výbor, ktorý v Rusku zohráva úlohu federálnej kriminálnej ústredne.
Putilova zatkli vlani v septembri, iba tri mesiace po tom, ako ho ruský prezident Vladimir Putin povýšil na generála, poznamenal portál The Moscow Times.
Korupčný škandál
Putilov dostal v rokoch 2023 a 2024 úplatky vo výške desať miliónov rubľov (asi 107-tisíc eur) od súkromného podnikateľa za prižmúrenie očí pri kontrolách, ako podnikateľova firma plní zákazky za 140 miliónov rubľov (asi 1,5 milióna eur) na opravu a údržbu vojenskej techniky v centrálnom vojenskom okruhu vrátane Povolžia, Uralu a časti Sibíra. Vo výsledku dodávateľ nesplnil podmienky kontraktu a štát utrpel škodu, tvrdia vyšetrovatelia.
Nejde o ojedinelý prípad. Minulý mesiac ruský súd poslal za korupciu na šesť rokov do väzenia generála Vladimira Šesterova, ktorého pred rokom zadržali kriminalisti za podvody a rozkrádanie štátnych peňazí vo vojenskom tematickom parku Patriot.
V prípade figuruje aj niekdajší námestník ministra obrany Pavol Popov, ktorý nariadil Šesterovovi a riaditeľovi parku, aby mu pri Moskve postavili dvojpodlažný dom, domček pre hostí a garáže - na to poslúžili rozkradnuté peniaze.
Rovnako minulý mesiac vojenský súd v Moskve poslal za branie úplatkov a podvod na 17 rokov do väzenia bývalého zástupcu náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl, generálplukovníka Chalila Arslanova.
Niekdajší "hlavný spojár" ozbrojených síl podľa verdiktu prisvojil 6,7 miliardy rubľov pri dodávkach predražených prenosných vysielačiek.
Čistky v armáde
Generála Arslanova zatkli agenti vojenskej kontrarozviedky ruskej tajnej služby FSB ešte v roku 2020. V prípade figurovalo niekoľko ďalších vysokopostavených dôstojníkov, ktorí už skôr priznali vinu na machináciách pri nákupoch spojovacej techniky za miliardy rubľov a svedčili proti Arslanovovi.
V centre škandálu sa ocitla armádna komunikačná firma Vojentelekom, v ktorej sa podľa ruských médií odohrávali machinácie "kozmických rozmerov". Pri rozkrývaní jednej kauzy v roku 2012 policajti u jedného zo zadržaných našli v hotovosti 20 miliónov rubľov, ktoré zatknutý muž označil za "zvyšok vreckového".
Rozsudok 13 rokov väzenia si 1. júla vypočul bývalý námestník ministra obrany Timur Ivanov, ktorého súd konštatoval vinným zo sprenevery približne štyroch miliárd rubľov. Agentúra Reuters predtým označila súd s Ivanovom ako prvý v sérii prípadov, ktoré signalizujú snahy ruského prezidenta Vladimira Putina zamedziť plytvaniu, zlému vynakladaniu a vyvádzaniu peňazí z vojenského rozpočtu počas vojny proti Ukrajine.
Tú Rusko vedie už viac ako tri roky. Ivanovo zatknutie vlani na jar odštartovalo najväčšiu vlnu korupčných škandálov, aká v posledných rokoch postihla ruskú armádu a ministerstvo obrany.
Odvtedy úrady zadržali najmenej desať ďalších ľudí, vrátane zástupcu náčelníka generálneho štábu a ďalších ľudí z okolia bývalého ministra obrany. Minister obrany Segej Šojgu síce skončil vo vláde, ale prezident Putin ho vymenoval za tajomníka svojej bezpečnostnej rady.