Nórsko plánuje dať na obranu päť percent HDP, cieľ dosiahne zrejme po roku 2030

Nórsko ako členský štát NATO plánuje zvýšiť celkové výdavky na obranu a širšiu bezpečnosť na päť percent svojho HDP, oznámil v piatok tamojší premiér Jonas Gahr Störe.

Tento výdavkový cieľ podľa jeho slov pravdepodobne dosiahne niekedy po roku 2030. Závisieť to bude rozhodnutí prijatých na samite NATO, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v Haagu, kde členské štáty podľa očakávaní rozhodnú o novom spoločnom záväzku vynakladať päť percent HDP na obranu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Diskusia o potrebe investovať viac do obrany sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári tohto roka. Trump dal opakovane najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe, a vyzýva európskych spojencov, aby na obranu dávali aspoň päť percent HDP ročne.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno navrhol doterajší cieľ dvoch percent HDP zvýšiť na celkovo päť percent. Z toho by 3,5 percenta HDP išlo na vojenské výdavky a 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou. Chce, aby sa na tejto veci štáty dohodli počas zasadnutia ich lídrov, ktoré a bude konať od 24. do 25. júna v Haagu.

Nórsko, ktoré má spoločnú hranicu s Ruskom, plánuje podľa svojho premiéra v súlade s Rutteho návrhom vynaložiť 3,5 percenta HDP na tradičnú obranu, čo by zahŕňalo aj finančnú podporu ukrajinskej armády, a ďalšieho 1,5 percenta na širšiu bezpečnosť.

V minulom roku dávalo Oslo podľa odhadov približne 2,2 percenta HDP na obranu. Vláda v máji prisľúbila, že v roku 2025 vynaloží 3,3 percenta. Ešte v roku 2022 sa toto číslo pohybovalo na úrovni 1,4 percenta.

"Musíme urobiť viac pre bezpečnosť našej krajiny a prispieť k spoločnej bezpečnosti s našimi spojencami v NATO," povedal Störe v piatok na tlačovej konferencii. „Bezpečnosť pre Nórsko znamená mať spoľahlivú obranu, ktorá má správne vybavenie, dostatok ľudí a dobré plány,“ dodal.

Nórsko sa tak pridalo k Nemecku či Poľsko, ktoré podporujú cieľ piatich percent HDP oproti dvom percentám stanoveným v roku 2014.

Naopak, španielsky premiér Pedro Sánchez vo štvrtok vyhlásil, že pre jeho krajinu by bol takýto záväzok „nielen nerozumný, ale aj kontraproduktívny“. Navrhol preto niekoľko možných scenárov, jedným z ktorých je, aby sa Madrid do tohto plánu nezapojil.

Störe v reakcii na otázku týkajúcu sa Španielska vyjadril predpoklad, že na samite NATO v Haagu sa lídri členských štátov budú usilovať o dosiahnutie konsenzu.