Clá USA budú mať na Slovensko skôr nepriamy vplyv cez našich obchodných partnerov, kľúčový je Berlín

Americký dopyt generuje na Slovensku pridanú hodnotu vo výške 3,1 percenta hrubého domáceho produktu a viaže na seba 70-tisíc pracovných miest, avšak polovica tejto hodnoty pochádza zo sektora služieb, ktorého sa zvýšenie ciel súčasnou americkou administratívou týka pravdepodobne menej.

Silnejší vplyv než výpadok amerického dopytu môže mať spomalenie ekonomík našich obchodných partnerov. Upozornili na to odborníci z Inštitútu finančnej politiky.

„Pre slovenskú ekonomiku je kľúčový najmä vývoj v Nemecku a v ostatných krajinách V4. Keď počas finančnej krízy v roku 2009 HDP našich obchodných partnerov pokleslo v priemere o 3,8 percenta, slovenské exporty klesli o 20 percent. Aký bude vplyv obchodnej vojny je zatiaľ nejasné, medzinárodné inštitúcie však postupne revidujú prognózy smerom nadol,“ priblížili odborníci.

Medzinárodný menový fond, Európska komisia ani ratingové agentúry priamo neuvádzajú vplyv vyššieho cla, avšak hrubý vplyv sa dá podľa IFP odhadnúť z revízií ich prognóz.

V eurozóne by clo znížilo HDP v rokoch 2025 a 2026 o 0,4 percentuálneho bodu, respektíve o 0,2 percentuálneho bodu smerom nadol. V prípade Slovenska je vplyv revízií približne na úrovni 0,6 percentuálneho bodu HDP v roku 2025 a 0,7 percentuálneho bodu v roku 2026.

Inštitút vyčíslil, že dopyt z USA generuje celkovo na Slovensku pridanú hodnotu vo výške 3,1 percenta HDP. Podstatnú časť, konkrétne 1,4 percenta HDP tejto pridanej hodnoty však tvoria služby, ktoré by obchodná vojna zasiahla pravdepodobne menej. Ohrozená je preto najmä pridaná hodnota spojená s tovarmi, ktorá predstavuje zhruba 1,6 percenta HDP, zdôraznili odborníci.

„Nepredvídateľná colná politika zvyšuje globálnu neistotu, čo tiež môže tlmiť investície. V závislosti od vývoja vzťahov medzi USA a Čínou sa európski producenti budú musieť vyrovnať nielen s americkými clami, ale potenciálne aj so zvýšenou čínskou konkurenciou,“ doplnili odborníci.