Desaťtisíce ľudí v Gruzínsku opäť protestujú proti zastaveniu rokovaní s Úniou, predtým zasahovala polícia

Desaťtisíce demonštrantov sa aj v piatok večer zhromaždili pred budovou parlamentu v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi, aby tak už druhý večer po sebe protestovali proti pozastaveniu prístupových rokovaní s Úniou. Správa pochádza z agentúr DPA a Reuters.

Pozastavenie rokovaní až do roku 2028 ohlásil vo štvrtok gruzínsky premiér Irakli Kobachidze. V reakcii na jeho oznámenie vypukli ešte v ten večer v krajine masové protesty.

Zasahovala polícia

Najväčší z nich sa konal práve v Tbilisi, kde polícia pred parlamentom rozháňala demonštrantov aj slzotvorným plynom a vodnými delami.

Demonštrantov aj bila, pričom podľa stanice Rádio Sloboda vyše 30 z nich skončilo v nemocnici. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že zadržaných bolo 43 ľudí.

V piatok vyšli pred parlament opäť desaťtisíce ľudí. DPA s odvolaním sa na pozorovateľov na mieste uvádza, že ich bolo ešte viac ako predošlý večer. Polícia podľa spravodajcu agentúry AFP na ich rozohnanie opäť nasadila vodné delo.

Proeurópske zhromaždenia sa v piatok večer konajú aj v ďalších gruzínskych mestách vrátane Batumi či Zugdidi. Protesty prebiehajú vo vzdelávacích inštitúciách, pričom päť univerzít v Tbilisi pre ne dočasne prerušilo výučbu, približuje DPA.

Nesúhlas s pozastavením rokovaní o vstupe do Únie vyjadrili v piatok verejne aj zamestnanci gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí, ako aj rezortu obrany či viacerí sudcovia.

Vyše 100 zamestnancov ministerstva zahraničných vecí podpísalo otvorený list, v ktorom označili takýto krok vlády za protiústavný a v rozpore so strategickými záujmami krajiny.

Bezpečnosť Gruzínska

Zamestnanci ministerstva obrany zase uviedli, že integrácia do Únie a tzv. atlantický bezpečnostný režim sú jedinou možnosťou na posilnenie bezpečnosti Gruzínska a upevnenie jeho suverenity. Zdôraznili, že sú hlavnou prioritou zahraničnej a bezpečnostnej politiky krajiny.

Premiér Kobachidze v piatok povedal, že Gruzínsko je naďalej odhodlané pokračovať v európskej integrácii. Obhajoval však svoje rozhodnutie o pozastavení rokovaní s Úniou tvrdením, že Tbilisi sa nenechá vydierať Európskou komisiou.

Protesty prebiehajú v Gruzínsku už celé týždne v dôsledku parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca proruská strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov.

Prozápadná opozícia aj prezidentka Salome Zurabišviliová však výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov.

Opozícia odmietla do nového parlamentu zasadnúť a prezidentka požiadala ústavný súd o anulovanie výsledkov pre údajné porušenie princípov univerzálnosti a tajnosti hlasovania. Západné štáty taktiež tvrdia, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Cieľ stať sa členom Únie má Gruzínsko zakotvený aj vo svojej ústave, jeho vzťahy s Bruselom sa však za ostatné mesiace výrazne zhoršili, pričom Únia prístupový proces s Gruzínskom pozastavila.

Reagovala tým hlavne na tamojšie prijatie "zákona o zahraničných agentoch", podobného ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu. Brusel vopred varoval Tbilisi aj v súvislosti so zmienenými voľbami.