Kremeľ predstavil sedem podmienok pre mier na Ukrajine. Kyjev reaguje
Moskva dnes prostredníctvom námestníka ministra zahraničných vecí oznámila sedem požiadaviek pre nastolenie mieru na Ukrajine. Okrem iného požaduje, aby Ukrajina uznala ruštinu za štátny jazyk a vzdala sa úsilia o vstup do Severoatlantickej aliance a štruktúr Európskej únie. Kyjev podľa médií odpovedal svojimi podmienkami, ktoré zahŕňajú napríklad vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, vydanie vojnových zločincov a strojcov vojny a vyplácanie reparácií.
Námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin medzi siedmimi požiadavkami vymenoval ukončenie bojových akcií zo strany ukrajinských síl a dodávok zbraní zo Západu. Splnenie ďalších piatich požiadaviek je podľa ruského diplomata nevyhnutných pre "dosiahnutie všeobecného, spravodlivého a trvalého mieru".
Ukrajina by sa preto mala vrátiť k neutrálnemu postaveniu, teda zrušiť procesy vstupu do NATO a EÚ, uznať "nové územné skutočnosti vzniknuté v v dôsledku práva národov na sebeurčenie" (teda uznať anexiu Krymu a anektovaných oblastí na východe a juhu krajiny - pozn. red.), chrániť práva ruskojazyčných občanov a národnostných menšin, ustanoviť ruštinu ako štátny jazyk a dodržiavať základné ľudské práva vrátane slobody náboženského vyznávania.
Poslednou požiadavkou se najskôr myslí to, že by ukrajinský štát mal prestať vystupovať proti pravoslávnej cirkvi, ktorá sa donedávna podriaďovala moskovskému patriarchátu. Na Ukrajine tiež pôsobí aj pravoslávna cirkev napojená na konštantínopolský patriarchát.
"Ruský prezident Vladimír Putin predtým deklaroval, že Moskva nevystupuje proti členstvu Ukrajiny v EÚ. V minulosti ani nezaznela požiadavka ustanoviť ruštinu štátnym jazykom," uviedol denník Kommersant.
Sedem ruských požiadaviek "potvrdzuje právnu a faktickú nespôsobilosť ruského vedenia", uviedol na Twitteri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak a odpovedal vymenovaním podmienok Ukrajincov.
Tie zahŕňajú stiahnutie všetkých ruských vojsk z ukrajinského územia, definitívne uznanie rozpadu Sovietskeho zväzu a zvrchovanosti postsovietskych republík, vydanie vojnových zločincov a strojcov vojny, vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, zníženie počtu útočných zbraní, uskutočnenie medzinárodnej konferencie, ktorá by mala kontrolu nad ruským jadrovým arzenálom a právne zakotvenie reparácií vrátane dobrovoľného odovzdania ruského majetku zabaveného v krajinách tretieho sveta v prospech Ukrajiny.
Prvé mierové rozhovory s Ruskom začali krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu minulý rok vo februári. Ukrajina ich ukončila po jarnom stiahnutí ruských vojsk z území pri hlavnom meste, ktoré znamenalo aj odhalenie vojnových zločinov v oslobodených mestách a dedinách. Kyjev sa vtedy zaprisahal, že nebude rokovať s Ruskom, kým na jeho čele stojí Vladimír Putin. Práve na jeho rozkaz ruské vojská vpadli na Ukrajinu a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.