Arménsko je pripravené uznať Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu. Ruský mier je však krehký

Arménsko je pripravené za určitých okolností uznať sporný región Náhorný Karabach za súčasť susedného Azerbajdžanu.

Náhorný Karabach patrí medzi 86-tisíc štvorcových kilometrov, ktoré Arménsko uznalo za azerbajdžanské územie, povedal v pondelok predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan. O otázke práv a bezpečnosti arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu sa však podľa neho musí stále rokovať.

Arménsko a Azerbajdžan vedú konflikt o Náhorný Karabach už desaťročia. V 90. rokoch 20. storočia sa tomuto regiónu s arménskou etnickou väčšinou podarilo odtrhnúť od Azerbajdžanu v krvavej občianskej vojne.

Po nových bojoch v roku 2020 Baku získalo kontrolu nad časťou územia na základe dohody o prímerí. Na jej dodržiavanie dohliadajú ruské mierové sily. Prímerie je však krehké a často ho narušujú potýčky medzi oboma krajinami.

Pašinjan v tejto súvislosti kritizoval vojenskú alianciu Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, v ktorej dominuje Rusko. Naznačil, že CSTO neplní svoju ochrannú funkciu voči Arménsku. Namiesto pozorovateľov CSTO preto do oblasti konfliktu pozval pozorovateľskú misiu Európskej únie.

Pašinjan v pondelok tiež pohrozil vystúpením z CSTO, "ak tento blok nebude dodržiavať svoje zmluvné záväzky", dopĺňa tlačová agentúra AP. Pašinjan tieto vyjadrenia zverejnil pred rozhovormi s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, ktoré sa majú vo štvrtok začať v Moskve pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina.

Arménsko a Azerbajdžan sa snažia dohodnúť na mierovej dohode s pomocou Európskej únie a USA. Diplomatická angažovanosť Západu na Kaukaze však podráždila Rusko - tradičného sprostredkovateľa moci v regióne.

"Začali sme diskutovať o bezpečnostných otázkach s našimi západnými partnermi, pretože vidíme, že bezpečnostný systém v tomto regióne nefunguje," povedal Pašinjan.