Antisemitizmus je podľa nemeckého kancelára Scholza jedom našej spoločnosti
Antisemitizmus je jedom nemeckej demokratickej spoločnosti a cudzinci zastávaním antisemitských názorov riskujú povolenie na pobyt v Nemecku. Dnes to v prejave k pripomienke nacistického protižidovského pogromu z roku 1938 vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz.
Povedal, že ho prejavy nenávisti voči Židom v Nemecku poburujú a že sa za takéto správanie hanbia, nádejou ho ale napĺňajú početné prejavy sympatií Nemcov, ktorí naopak antisemitizmus odsudzujú.
Nemecko si dnes pripomína 85 rokov od takzvanej Krištáľovej noci, keď nacisti v Nemecku v noci z 9. na 10. novembra 1938 rozpútali protižidovský pogrom. Piety sa konajú v tieni útoku radikálneho palestínskeho hnutia Hamas, ktoré v októbri zaútočilo na Izrael. V Nemecku sa odvtedy opakovane konajú manifestácie na podporu Palestínčanov, ktoré sa často menia na antisemitské a násilné akcie.
"Akákoľvek forma antisemitizmu je jedom našej spoločnosti," povedal Scholz na piete v berlínskej synagóge, ktorá sa v októbri stala terčom útoku zápalnými fľašami. Zdôraznil, že sľub "Nikdy viac", ktorým sa povojnové demokratické Nemecko zaviazalo zabrániť ďalšiemu zopakovaniu holokaustu, musí byť splnený práve v terajšej ťažkej dobe.
"Hanbím sa za to, že Židia po stáročiach útlaku stále v Nemecku, ktoré spáchalo šoa, čelia vylúčeniu," povedal Scholz o holokauste a súčasných prejavoch antisemitizmu v krajine. Poznamenal, že ho takéto správanie poburuje a že tí, ktorí takéto názory zastávajú, sa za ne musia zodpovedať.
"Každý musí vedieť, že za antisemitizmus riskuje pobytový status," uviedol s odkazom na prisťahovaleckú nemeckú spoločnosť. Za terajšími antisemitskými prejavmi v Nemecku často stoja ľudia prisťahovaleckého pôvodu.
Scholz tiež prisľúbil, že Nemecko sa zasadí o prepustenie rukojemníkov, ktoré Hamás počas októbrového útoku na Izrael uniesol. "Nemecko urobí všetko, všetko, aby sa unesení dostali späť domov," dodal kancelár.
Dátum 9. novembra je pre Nemecko osudový, ako v minulosti vyhlásil spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier. Popri takzvanej Krištáľovej noci v roku 1938 bola v tento deň v roku 1918 vyhlásená republika a 9. novembra 1989 padol berlínsky múr.